Cap.

 1 II |        že Liptovský zámok dávno už zanikol. Ostatky jeho sa
 2 II | pohladil dlhú čiernu, spolovice už striebrom poprepletávanú
 3 III|         oboch dlaní a premýšľal už či o svojich podujatiach,
 4 III|     nevedelo prečo. ~Ale ako to už raz na svete býva, že sa
 5 III|       sa dávno, Janko, Janíčko, už radi mali. ~"No neľúbi sa
 6 III|        pokračuje dalej, "ej, to už vskutku docela vyhaslo,
 7 III|   diievča, "však vidím, ako vám už okolo čela brnkajú a vyletujú
 8 III|        ma so sebou a ani neviem už, ako dostali sa von so mnou.
 9 III|        v tele druhom bývajúci? ~Už neviem, akým okom som zagánil,
10 III|    dobre, že obrat v duši mojej už nie je možný!" ~"Nie tak,
11 III|        to je nie pravda; ja vás už teraz znám a preto vám hovorim,
12 IV |         by to ani div nebol, bo už teraz na Liptove zámku ma
13 IV |       ma viac potreby niet, hoc už päťdesiat rokov slúžim,
14 IV | vykolísal. ~"Ach, Ondráško, nuž už viem, odkiaľ vietor duje,"
15 IV |     nemožno," hovorí Marienka, "už ja vidím, že je to tak.
16 IV |        by skúšal sily svoje." ~"Už vám ja to, pán Gilbert,
17 IV |        hovorí Marienka, "vy ste už od vojny odvykli; a ešte
18 IV |        poviem... vy ste zabudli už i na... Helenu." ~Neočakávané
19 V  |       možno!" ~Bolo popoludnie, už k večeru prechádzajúce slniečko
20 V  |         uvidíš otca, bo sa kráľ už zo Svätej zeme navrátil." ~
21 V  |         preto ponáhľam sa k vám už dva dni a dve noci, aby
22 V  |        on ešte nie doma, keď sa už všetci navrátili? Čis' nič
23 V  |    Vypovedal: "Teda myslíte, že už zajtra alebo pozajtra?" ~,,
24 V  |         teraz poďme spať, bo je už beztoho po polnoci." ~"Len
25 VI |      dieťaťu Marienke. ~Tu bolo už všetko na nohách a Marienka
26 VI |       ho predsa zbudiť." ~"Teda už aspoň poďme popri dverách,
27 VI |     starého Ondráša. ~Tento ale už mal osedlané kone a ako
28 VI |  potichu prehovoril: "Počkajte, už ich máme, a len nepochopujem,