Cap.

 1 I  |      zápal v prsiach človeka, o svojej cene ľudskej neznajúceho.
 2 I  |          Ale v povedomí prevahy svojej pokračoval ďalej: "Tak je,
 3 II |        uznaním sily a platnosti svojej zo strany kráľovej. ~Uriáš,
 4 II |  neznali a každý sa zahrúžil do svojej myšlienky. Uriáš cítil pravdu
 5 II |         ale pri celej oddanosti svojej ku kráľovi Ondrejovi pomyslel
 6 II |    otcovi zanechať miláčka duše svojej bez záštity, bez ochrany
 7 III| najpovoľnejšie prostriedky vôle svojej, bo práve ľudia vôle vlastnej
 8 III|   Gilbert podľahne pôsoblivosti svojej, sadol si i zložil hlavu
 9 III|        I vezmúc pravicu jeho do svojej malej mäkkej, úhľadnej rúčky,
10 III|   zradiť seba, zradiť dych duše svojej, zradiť najútlejšíe city
11 III|       zapredať miláčka mladosti svojej, snov svojich, predať žiar
12 III|      keď sa rozblyští vo velebe svojej po hodinách noci povrchnosť
13 III|       hnané pudom dobrej letory svojej chytilo Gilberta za obidve
14 III|     moju vlastnú vpíjal do duše svojej, hoc v tele druhom bývajúci? ~
15 IV |        keď chceli rozkazy panny svojej vyplňovať v jeho prítomnosti.
16 IV | šľapajou smrť. Ale v horlivosti svojej a istote víťazstva nevidí
17 IV |         ty sa zaskvieš vo sláve svojej, že ti bude pol sveta závidieť," ~
18 IV |         povedomý súc mohutnosti svojej, že sa mu všetko na svete
19 IV |       sa sem i tam, i v úzkosti svojej povedala: "Ale, pán Gilbert,
20 V  |    povahy ľudí Karpát a Francie svojej, i nepomyslel, že ťahy srdca
21 V  |          prišli nazad do vlasti svojej, cesta ale do Budíka stala
22 VI |    Ondráš. ~Johanita prišiel do svojej izby, zhodil za seba vrchné
23 VI |  okamihu neotvoríš, dostaneš po svojej nemastnej papuli, že ťa
24 VI |      poslúchlo vo vytržení duše svojej i ponáhľali sa obidvaja
25 VI |     kŕčovitosťou prudkej letory svojej koňa. Kôň sa vzpínal, ale
26 VI |      vzopäl, vytrhol ruku panej svojej z ruky mnícha i vyhodil