Cap.

 1 I  |    kráľom Ondrejov starší brat Imrich, ktorý mu všetky peniaze
 2 II |        Tak sa časy menia. ~Pán Imrich Alman, dávno známy v dome
 3 II |      Ale nechže ti je! Ty, pán Imrich Alman, si šťastejší ako
 4 III|     zabavil." ~"To viem, že by Imrich Alman inakší nebol," odvetí
 5 IV |   počuje, za to by sa iste pán Imrich zaďakoval." ~Marienka začala
 6 V  | Otvorili sa dvere a dnu vošiel Imrich Alman. ~Gilbertovi bolo
 7 V  |     rozličné cesty nastupujú. ~Imrich zložil železné odenie svoje
 8 V  |        a obzvlášte križiaci?" ~Imrich odpovie: "Zo Šariša som
 9 V  |          odpovie mäkkým hlasom Imrich, dievčinu za ruku uchytiac, "
10 V  |       možno pozajtra," odpovie Imrich. ~Marienka skočila ako srnka
11 V  |      povedať nemôžem," odpovie Imrich, "ale všetci navrátivší
12 V  |      ja ho znám, znám dobre." ~Imrich pokrútil hlavou: "Nie, dievka
13 V  |     budete taký dobrý," odvetí Imrich, "len dlho nezostaňte, bo
14 V  |      skoro navrátite." odpovie Imrich, "ale teraz poďme spať,
15 V  |     nám je najlepšia," odpovie Imrich, "hore Boršodom a Gemerom,
16 VI |   dverám vedúcim do izieb, kde Imrich spal, zakrútil klúč i vstrčil
17 VI |        rany Kristove! Však pán Imrich povedal, že náš pán dolu
18 VI |     zámok ozýval i volal: "Pán Imrich! Pán Imrich, vstávajte,
19 VI |        volal: "Pán Imrich! Pán Imrich, vstávajte, zle je!" ~Tĺkol
20 VI |        a trepal zas. ~A keď sa Imrich ozval, aby otvorili, zavolal
21 VI |            Vidíte! Vidíte, pán Imrich! Hore sa! Hej, Paľo! Sedlajte
22 VI | Sedlajte kone! Ďalej, ďalej!" ~Imrich si ctil Gilberta a vážil
23 VI |   zavraždiť! Poďme, poďme!" ~A Imrich, neznajúc ani, čo sa mu
24 VI |   otvoriť bránu. ~Uháňal potom Imrich s Ondrášom a sluhami dolu
25 VII|        svetla božieho uzreli. ~Imrich žil spokojne s dobrou, veselou
26 VII|      zaspievala: ~Ej, Imriško, Imrich, ~nebude z teba mních, ~