Cap.

 1 I  |        bezprostredne od vĺn Váhu bola obmývaná. ~Tento vrch, túto
 2 I  |    rukoväti meča dolu, hlava ale bola červenou, zlatom vyšívanou
 3 II |            A Marienka, Bože môj, bola jediná útecha dňov života
 4 II |     akoby ce1á výprava ku Budínu bola postupovala, držal Veľmožín
 5 III|   veciach, kto ho tam zná. ~A tu bola Marienka, ktorá starosti
 6 III|       ste si včera nôtili, bo tá bola síce taká, ja neviem aká,
 7 III|        tvári jeho. Cituplná, aká bola Marienka, poznala rozdiel
 8 III|          do očú, preriekla: "Ale bola pekná, krásna?" ~"Keď ruka
 9 III|      všetko, pán Gilbert. Helena bola krásna, vy ste ju radi mali,
10 III|       rodiny po jeho žene." ~"To bola Helena." ~I zakryl si Gilbert
11 III|       sme pár mesiacov krásnych; bola to jar žitia nášho a kvitla
12 III|       skutku zlom; bo láska naša bola čistá ako žiara nebeská,
13 III| povrchnosť zeme zatemnejúcich, i bola taká horúca, ako keď slnko
14 III|       rokov na vrchoch vašich, i bola tak celú útrobu človeka
15 III|       človeka prenikajúca, že by bola i celú zem našu prebodla,
16 III|          prenikla mocou svojou a bola by vystrelila z druhej strany
17 III|     druhej strany oproti slnku a bola by sa ho spýtala, akým právom
18 III|          Predtým duša duše mojej bola moja; a teraz?!' ~Ale nač
19 III|              Nie, dieťa moje! To bola moja najväčšia radosť duše
20 IV |      prečos' taký nemý?" ~"Nač?" bola odpoveď. ~"Ale, Ondráško,
21 IV |      každej okázalosti.Tvár jeho bola plná smútku, obrvy mu viseli
22 V  |          povolavším. ~Zvesť táto bola žeravým uhlím na hlavu Gilbertovu
23 V  |        Ondráš odišiel. ~Marienka bola bez seba; Gilbert snoval
24 VI |      stoja?" ~"To je taký zvyk," bola odpoveď, "že sa vysokým
25 VI |       ozýva."  Výpoveď Ondrášova bola pravdivá, hoc nepochopil