Cap.

 1 II |          zadržal pán Velmožín u seba pána Imricha Almana, šuhaja
 2 II |        driečneho, i s rodinou u seba. ~Opýtaj sa teraz o rodine
 3 III|        Marienka zas striasla zo seba všetku okamihovú úzkostlivosť
 4 III|      múdry pre druhých, ale pre seba nie." ~Gilbert sa usmial
 5 III|     ovisne. Vypovie ako sám pre seba: "Dávno to bolo!" ~"Čo dávno?"
 6 III|         dávať, že je slabším od seba živlom premožená, i bráni
 7 III|          ako môže ženská zradiť seba, zradiť dych duše svojej,
 8 III|         v ruke i hľadeli sme na seba a znali sme i cítili sme,
 9 III|         jej svetlé oko vsalo do seba dušu moju a môj zrak zase
10 III|      tvár v tvár hľadeli sme na seba i povedali sme si, že tok
11 III|     dlho, dlho, bo duša dušu do seba vsať chcela, aby spojene,
12 III|        človeče, široký plášť na seba, vyšívaný krížom, sadneš
13 III|    všetko neskúsili, ani že sám seba neznáte; a ja vám preukážem,
14 IV |         a hovoril akoby sám pre seba, "a predsa som ju ja tu
15 IV |   Marienku, a to okom, čo ju do seba, jej celú postavu, jej celú
16 IV |       pokrútil hlavou i sám pre seba vypovedal: "Ondráš! To nejde
17 IV |       sa i pozažína uhlia okolo seba, i zapáli tisícročné hory
18 V  |     odišiel. ~Marienka bola bez seba; Gilbert snoval rozličné
19 V  |        i tak že zasluhujú i pre seba odmeny. Pod touto výmienkou
20 VI |       do svojej izby, zhodil za seba vrchné rúcho a chodil so
21 VI |    Naostatok zašomrali samy pre seba ústa: "Johanita nikdy neupustil
22 VI |      nezačínalo, vstal, vzal na seba pancier, opásal si dlhý
23 VI | drgajúcimi zubami bežal ako bez seba najbližšími schodmi dolu
24 VI |       dlaňami i vyvolal sám pre seba: "Pre rany Kristove! Však