Cap.

 1 I  |            opát, velebný otče, čím ďalej ideme, tým menej rozumiem,
 2 I  |      nehodný služobník," pokračuje ďalej mních, "pána môjho a tak
 3 I  |          prevahy svojej pokračoval ďalej: "Tak je, pán komtúr, tak,
 4 II |       snehov, chutne sa pásal. Mal ďalej po holiach k nebu sa pnúcich
 5 II |           Obidvaja v prvom okamihu ďalej hovoriť neznali a každý
 6 III|          prstom hroziac, pokračuje dalej, "ej, to už vskutku docela
 7 III|            malej chvíli pokračoval ďalej: "Bratanec môj Henrich bol
 8 III|        bolo na srdci. ~Kráčali sme ďalej po brehoch rieky ruka v
 9 III|            Ale, dievča," pokračuje ďalej, že odvrátiac sa od Marienky, "
10 III|      potoky rosy nebeskej. ~Ale čo ďalej hovoriť o tom?! Prežili
11 III|            horlivosťou vyrieklo: ,,Ďalej, ďalej, pán Gilbert!" ~Ten
12 III|     horlivosťou vyrieklo: ,,Ďalej, ďalej, pán Gilbert!" ~Ten ale
13 III| chladnokrvne, obrátil sa a odišiel ďalej. ~Mráz sadol na dušu moju. ~
14 III|          ako osika. ~Strýc hovoril ďalej: ,Syn môj ! O týždeň pôjdeš
15 III|          moja; a teraz?!' ~Ale nač ďalej hovoriť? Po slovách tých
16 III|           moja poslušnosť! ~Ale čo ďalej o tom hovoriť?" - zmrštiac
17 IV |      templár nedbá na to nič a ide ďalej a ďalej, nosiac za svojou
18 IV |            na to nič a ide ďalej a ďalej, nosiac za svojou šľapajou
19 IV |          pol sveta závidieť," ~Čím ďalej hovoril johanita, tým viacej
20 IV |             vyvolá Gilbert, "poďme ďalej." Zasekol zuby, vztýčil
21 VI |          Hej, Paľo! Sedlajte kone! Ďalej, ďalej!" ~Imrich si ctil
22 VI |        Paľo! Sedlajte kone! Ďalej, ďalej!" ~Imrich si ctil Gilberta