Cap.

 1 I  |      pokrývala na huňu prišitá - tvár mu zatienujúca a ho od ihrajúceho
 2 II |          syna nemal, preto tvoju tvár nikdy nekryje hmlistá pošmúrnosť.
 3 III|       alebo, tebe - očká iskria, tvár sa usmieva, čelo pnie sa
 4 III|        pritom samo sebou zmrzlo; tvár jeho dostala výraz tvrdý,
 5 III|         keď prídete domov, to je tvár vaša studená ako ľad, nepohnuteľná
 6 III|        ľudí zrada. ~Zmraštila sa tvár Gilbertovi a tóny piesne
 7 III|   zámysel nenájde ochrániť aspoň tvár dôslednosti; tak to bolo
 8 III|         Ale Marienka mu odokryla tvár i dívajúc sa mu dôverne
 9 III|        svoju vylialo na čelo, na tvár, na ústa jeho i dalo mu
10 III|    tečúcich, trhali sme kvietky, tvár svoju do vôd rieky schyľujúce,
11 III| prechádzke. Čo mi bolo po svete? Tvár jej som vzal do dlaní svojich.
12 III|         i pozdvihla sa i zakryla tvár nadšenosťou rozjarenú. ~
13 III|           ovesil hlavu, odvrátil tvár na opačnú stranu a vypovedal
14 III|        tisícročí... Ruka v ruke, tvár v tvár hľadeli sme na seba
15 III| tisícročí... Ruka v ruke, tvár v tvár hľadeli sme na seba i povedali
16 III|          na schýlené čelo, oči a tvár. ,Niekoľko hodín predtým
17 IV |     ticho, bez každej okázalosti.Tvár jeho bola plná smútku, obrvy
18 IV |         stali spokojnejším, vaša tvár sa vyjasňuje, nemyslíte
19 IV |      vzbúrila stará náruživosť. ~Tvár jeho zostala ako obličaj
20 VI |   horiace oko, kŕčovite zhŕždenú tvár i zimnične pohybujúce sa
21 VI |    vyrážala, predsa pousmiala sa tvár jeho a ústa preriekli lahodne: "