Cap.

 1 III|   smútok, ktorý mu doniesol deň so vstávajúcim slncom a vyhladil
 2 III|     lietali po zámku i vzali ma so sebou a ani neviem už, ako
 3 III|   neviem už, ako dostali sa von so mnou. Viac sa nerozpamätám,
 4 III|       spýtal Heleny, či nepôjde so mnou za ranného slnca prechádzať
 5 III|        sto svetov. ~Tak to bolo so mnou a tak vrúcne, tak srdečne,
 6 III|  vydobyť musíš.' ~Neviem, čo sa so mnou v tom okamihu robilo,
 7 III|        bo som chcel, aby oni to so mnou zrobili, a to čím skorej.
 8 III|   Helenu zabudnete, i s ľuďmi i so sám sebou súcit mať budete -
 9 IV |        nehovorila: "Ondráš, poď so mnou" Alebo: "Ondráš, príď
10 IV |       nikdy, čo si tam pán robí so svojím služobníctvom na
11 IV |         sa Ondráš vždy vyskytol so svojím múdrym poznamenaním
12 IV |     Teraz chodí Ondráš po zámku so zvesenou hlavou, neozrie
13 IV |     sľuby rozväzovať. Spojím sa so strýcom i budeme spolu prosiť
14 V  |          opustený od spojencov, so svojím, chorobami, zimou
15 V  |     pozeral na to chladným okom so zloženými na prsiach rukami,
16 V  |        obrátil sa ku Gilbertovi so slovami: "Donášam vám,,
17 V  | Šarišského zámku zo Svätej zeme so svojou vychudnutou a rozriedenou
18 V  |      Belovi zasľúbiac a ju hneď so sebou vezmúc. Podobne zasľúbil
19 VI |      seba vrchné rúcho a chodil so založenými rukami hore-dolu
20 VI |        iď, priveď našich sluhov so sekerami a čakanmi!" Sám
21 VI |      vás tu zamkol, vezmúc kľúč so sebou a rozkážuc stráži,