Cap.

 1 I  |  tajomstvá na zemi i na nebi," odpovie zhrbený starec, "a nerozumie
 2 I  |        počúvam, velebný otče," odpovie mladší z pocestných, "i
 3 III| Marienka. ~"Čo mi je, dievča," odpovie Gilbert, "ty tomu nerozumieš;
 4 III| vytislo." ~"Tak, dievka moja!" odpovie s rozískreným okom johanita, "
 5 III|       Dobre máš, dievka moja," odpovie Gilbert, "a šťastlivá si,
 6 III|      pokoj, dieťa moje," vážne odpovie johanita, "človek, čo skúsil
 7 III|            No teraz rozumiem," odpovie Gilbert, "ale však si povedala,
 8 III|      Ale čo by ich budila ja," odpovie diievča, "však vidím, ako
 9 III|       krátko: "Načo?" ~"Nato," odpovie dievča, "aby som vedela,
10 IV |        a nie starého Ondráša!" odpovie sluha."Čo vás po ňom?" ~"
11 IV |       vidíš, aký si ty hlúpy!" odpovie mu vážno-posmešným hlasom
12 IV |          To ešte niet všetko!" odpovie johanita. ~"Všetko človek
13 IV |      Ale uveríš, dievka moja," odpovie na to johanita, "že môže
14 IV |   pôjdeš za mnou." ~"Nemôžem!" odpovie pološeptom dievča. ~"Dobre!"
15 V  |   obzvlášte križiaci?" ~Imrich odpovie: "Zo Šariša som šiel na
16 V  |        Marienka moja. trošku," odpovie mäkkým hlasom Imrich, dievčinu
17 V  |       zajtra, možno pozajtra," odpovie Imrich. ~Marienka skočila
18 V  |       vám to povedať nemôžem," odpovie Imrich, "ale všetci navrátivší
19 V  |      beztoho skoro navrátite." odpovie Imrich, "ale teraz poďme
20 V  |    Budína k nám je najlepšia," odpovie Imrich, "hore Boršodom a
21 VI |            To nie," usmejúc sa odpovie Gilbert dievčaťu, "ale keď