Cap.

 1 I  |   neznám, nač práve sem poslali mňa, nač práve človeka z rádu
 2 I  |       isté ciele, ktoré, čo odo mňa záleží, dozaista celou silou
 3 II |         žes' to nepohliadala na mňa! Však si ty beztoho dieťa
 4 III|      Ale keď tys' múdrejšia odo mňa, zrob zo mňa človeka, ktorý
 5 III|      múdrejšia odo mňa, zrob zo mňa človeka, ktorý by sa smial,
 6 III|        tu i tu po mne ohliadol, mňa trošku zabavil." ~"To viem,
 7 III|    práve na ten istý spôsob ako mňa, z obdalečnej rodiny po
 8 III|        bol pár rokov starší odo mňa, malý, zhrbený, ináče dobrý
 9 III|         v dychu jedinej ženy na mňa vylieva božstvo potoky rosy
10 III|      vtedy po prvý raz. Čo bolo mňa doňho, keď som ja dušu moju
11 III|        nehádž tak divé zraky na mňa; však v krátkom čase bude
12 III| povinnosti; a túžby žiadnej pre mňa nebolo, ako hlavu naveky
13 IV |         jedného z najmladších - mňa. Ja ale vzoprel som sa tomu
14 IV |       poslali i komtúra nášho a mňa sem, aby sme v neprítomnosti
15 IV |        osudoch, tvoja starosť o mňa, tvoja lahodnosť, tvoja
16 IV |     robí? Čo vlastne chcete odo mňa?" ~"Od teba, Marienka?...
17 IV |          Chcem, abys' ty ľúbila mňa tak ako ja teba." ~Slová
18 IV |      potravy, Tys' stvorená pre mňa! Ty sa budeš ako brečtan
19 IV |       ako brečtan obvíjať okolo mňa a zelenieť sa budeš jarosťou
20 V  |      dobrého otca, a keď on odo mňa viac nepôjde. - Ale nič,
21 VII|    nebude z teba mních, ~ani zo mňa mníška, ~bo ľúbim Imriška. ~