Cap.

 1 I  |          náčelníkov svojich a od ich vôle závisí. Známe dobre,
 2 I  |    rytierov nemeckých - a to i s ich veľmajstrom Konom do krajiny
 3 I  |       Konom do krajiny povolal a ich obšírnym majetkom nadal,
 4 III|        len jedna Marienka. ~Viac ich na svete niet. ~A tys' mních,
 5 III|           a šťastlivá si, pokiaľ ich nerozumieš." ~"A prečo teda
 6 III|     viete, šťastlivá žena, ktorá ich môže hladkať alebo sa rukou
 7 III|        po brehoch rieky, ~do nej ich cit tupý lieta. ~A preto
 8 III|        odpovedal on. ~"Ale čo by ich budila ja," odpovie diievča, "
 9 III|     prepadli zámok na hraniciach ich panstva ležiaci, zapálili
10 III|        ľudí niet, a ja by som sa ich bála, keby boli takí. Ale
11 IV |       príde a trhá jej nite, aby ich s ňou hľadať mohol; keď
12 IV |          tisícročné hory a zničí ich." ~"Jaj! Ja sa toho nebojím,"
13 IV |       vracajúcich sa pozerať, bo ich prechádzky boli obyčajné. ~
14 V  |       zemianstvo, čo obzvlášte z ich strany preto za slušné vyznávajú,
15 VI |          sčiastky k ochrane, aby ich nikto neznepokojoval, sčiastky
16 VI |         slovami o nebezpečenstve ich pána i išiel s nimi, vezmúc
17 VI |         mu o nohy ovinul a drmal ich, až tiež na zem spadol. ~"
18 VI |          tu ležia jeho ľudia, čo ich postavil k vašej izbe a
19 VI |         viesť od neho. ~Na bráne ich zas zastavil vrátny. ~Starý
20 VI | nepokojní nad neskorým výsledkom ich predsavzatia; ale dnes neunavený
21 VI |        prehovoril: "Počkajte, už ich máme, a len nepochopujem,