Cap.

 1 I  |           túto výšinu nazýva ľud až podnes Mníchom a udáva tým
 2 I  |        človek velikánskej podoby až do pol pŕs zakopaný. Tak
 3 I  |         v liskavej oceli od päty až po hrdlo; na boku silný
 4 II |      Ostatky jeho sa vidieť môžu až podnes v sielnickom chotári,
 5 II |          pánom, bo týchto bradlá až tam z neba široko-ďaleko
 6 II | podnecoval ustavične myseľ jeho; až naostatok Veľmožín rozposlal
 7 III|          tu niečo zanôtia, to ma až mráz preniká, hoc tomu nerozumiem." ~"
 8 III|    rokoch, Helena, Henrich i ja, až sme vyrástli. ~Neznám, ako
 9 III|       tiecť bude cez celé žitie, až kým vplynie a zhynie v prúdoch
10 III|    cencúľ, ale vymrie tak, že je až na treťom svete pochovaný,
11 IV |     vykolísal a sa s ňou hrával, až pritom zošedivel, teraz
12 IV |       ktorými mladí ľudia vyšli, až sa naostatok spamätoval,
13 IV |          šamotina tá vystupovala až k oblakom a zdala sa byť
14 IV |          byť rebríkom siahajúcim až k nebu, na ktorom si cestu
15 IV |       seky nepriateľské od neho, až sa mi podarilo oslobodiť
16 IV |         ránom žitia môjho redla, až vyšlo slnce moje, a slnce
17 IV |   vznášať bude na rukách svojich až ta, kde ani končiare vrchov
18 V  |  šepotajú, tak sa donášali chýry až hen do odľahlých krajov
19 VI |        pozornejším krokom ťahal, až prišli k Imrichovej izbe. ~
20 VI |         nohy ovinul a drmal ich, až tiež na zem spadol. ~"Držte
21 VI |       tĺkol ním na dvere paloty, až sa zámok ozýval i volal: "