Cap.

 1 I  |         hoc nemeckých rytierov i sám predtým v Sedmohradsku majetky
 2 III|     hlava mu ovisne. Vypovie ako sám pre seba: "Dávno to bolo!" ~"
 3 III|         si čelo dlaňou, neznajúc sám, že tým prezradzuje to,
 4 III|      preto vyzískať si máš teraz sám to, čo vyzískal si otec
 5 III|         akú-takú postať na svete sám vydobyť musíš.' ~Neviem,
 6 III|        či kto druhý trpí a či ty sám trpíš. A vidíš, dieťa moje,
 7 III|          všetko skúsil a znám sa sám tak dobre, že obrat v duši
 8 III|         všetko neskúsili, ani že sám seba neznáte; a ja vám preukážem,
 9 III|        zabudnete, i s ľuďmi i so sám sebou súcit mať budete -
10 IV |          nič; ale keď i Veľmožín sám dieťaťu svojmu dač dohováral
11 IV |        si Ondráš a hovoril akoby sám pre seba, "a predsa som
12 IV | namaľovaných, z ktorých sa jeden sám za svoje i naše hriechy
13 IV |    spamätoval, pokrútil hlavou i sám pre seba vypovedal: "Ondráš!
14 IV |        na štyri strany, zostanúc sám. Vtom však udrie Saracén
15 IV |      bezženstva, ba kráľ Francie sám sa do toho vloží - a ty,
16 V  |        zvesil hlavu i šeptal dač sám sebe, i rukami rozkladal,
17 V  |           ak je nažive, prevezme sám správu i nad Liptovom i
18 V  |          šťastne do Svätej zeme; sám kráľ bol prvý, čo boso idúc,
19 VI |         v čelo dlaňami i vyvolal sám pre seba: "Pre rany Kristove!
20 VI |          so sekerami a čakanmi!" Sám ale vyskočiac, vzal drúk