Cap.

 1 II |       Ondrejovi pomyslel si na dieťa svoje jediné Marienku svoju. ~
 2 II |         Marienka tvoja, jediné dieťa tvojej nebohej ženy, je
 3 II |     keď pohliadneš si na svoje dieťa, Marienku, či tvoje oko
 4 II |    smrť zatriasla túžbou objať dieťa tvoje uhliadnúc ho. - Tak
 5 II |      slávny hod. ~Nezabudol na dieťa svoje jediné, Marienku.
 6 II |      Veľmožínovom, a Marienka, dieťa obrazotvornosti mladosti
 7 II |        mňa! Však si ty beztoho dieťa obrazotvornosti mojej! -
 8 II |          Pán Veľmožín zasľúbil dieťa svoje Marienku s pánom Imrichom
 9 III|        dievča. ~"Daj mi pokoj, dieťa moje," vážne odpovie johanita, "
10 III|       hovorí?" ~"Daj mi pokoj, dieťa moje, a nebuď staré rozpomienky!"
11 III|    srdcu vášmu." ~"Ale tys' mi dieťa moje predrahé," poznamená
12 III|     výhod zemských." ~"Tak je, dieťa moje!" ~"Teda vás prosím,
13 III| srdečne, tak skrúšene ako malé dieťa som myslel, že v dychu jedinej
14 III|       sa, stalo sa! Nuž počuj, dieťa moje," hovorí hlasom nežnejšim,
15 III|      syn môj drahý, tys' dobré dieťa, však som to vedel, žes'
16 III|      vami ničení boli?" ~"Nie, dieťa moje! To bola moja najväčšia
17 III|      či ty sám trpíš. A vidíš, dieťa moje, taký má byť johanita
18 IV |      dome, vozieval na vozíčku dieťa pána svojho Marienku, spievaval
19 IV |      že Marienka, jeho vlastné dieťa, lebo ju vraj na kolenách
20 VII|    Marienka že je jeho vlastné dieťa a jej deti jeho opravdivé