Cap.

 1 I  |            nevykonali ste nič, bo duše vaše nemali dosť spružnosti
 2 II |           otcovi zanechať miláčka duše svojej bez záštity, bez
 3 III|      mohutná oproti vnútornostiam duše mužskej. ~Zatriasol sa neraz. ~
 4 III|   vstávajúcim slncom a vyhladil z duše akonáhle slnce zapadlo. ~
 5 III|         potechy srdca, osvieženia duše, dievča je nevesta a ty
 6 III|     hlboko v najskrytejšom záhybe duše; ale viem, že nepochopíš,
 7 III|   telesnej skrýva pod sebou sopku duše vášnivej, velikánske búrky
 8 III|            prezradzovali pohnutie duše; dievča hľadelo na krásneho,
 9 III| každodennej a medzi letom a tokom duše, ktorá v hlaholoch spevu
10 III|          zradiť seba, zradiť dych duše svojej, zradiť najútlejšíe
11 III|           ostrý meč vnikal do jej duše. Nehovorili sme nič, nič;
12 III|       dušu moju vlastnú vpíjal do duše svojej, hoc v tele druhom
13 III|            neodvolateľný, že duša duše mojej, že Helena mojou nikdy
14 III|          a teraz čo? Predtým duša duše mojej bola moja; a teraz?!' ~
15 III|        bola moja najväčšia radosť duše vyrážať z tiel ľudských,
16 III|        urobila, a nie váš nepokoj duše. No počkajte," usmievavým
17 IV |           nás okrejete a že ľad z duše vašej práve u nás, v týchto,
18 IV |    najskrytejšej a tam pohyby jej duše vypátrať chceli. ~Dievča
19 VI |      Dievča poslúchlo vo vytržení duše svojej i ponáhľali sa obidvaja