Cap.

 1 I  |       obrazotvornosti pošlých, a predsa zanechávajú v menách a výrazoch
 2 I  |         hrmiaci, slabý síce, ale predsa dosť výrečný, takže by prísnejší
 3 I  |         jasné, velebný opát, ale predsa neznám, nač práve sem poslali
 4 III|          Dobre mu bolo pritom, a predsa tak úzko. Občiahol by rád
 5 III|         nevesta druhého muža - a predsa tak milo s ním rozpráva,
 6 III|        nevesta a ty si mních. ~A predsa nikoho na svete niet, čo
 7 III|        ale odvracia sa od nej, a predsa strieľa strelami očí za
 8 III|          mi je síce neznáme, ale predsa cítim, že vás dač bolí,
 9 III|        vidieť bolo nepatrné, ale predsa významné hýbanie. I z očí
10 III|          nepočula nikdy, ale jej predsa bolo pritom skoro do plaču,
11 III|         Marienka triasť začala a predsa počúvala Gilbertove slová
12 IV | nespozorovala, ale naostatok jej predsa do očí padlo, že sa starý
13 IV |   hovoril akoby sám pre seba, "a predsa som ju ja tu na týchto kolenách
14 IV |          že to nevypoviete, a ja predsa viem, že sa vám z Liptova
15 V  |         Marienka, "ale ja by som predsa rada vedieť, kedy asi privítame
16 VI |   dobrého netušiaceho obišiel ho predsa pritom studený mráz. Ale
17 VI |    pánovitosť a hrdosť vyrážala, predsa pousmiala sa tvár jeho a
18 VI |        to netreba, mohla bys' ho predsa zbudiť." ~"Teda už aspoň