Cap.

 1 II |      pošmúrnosť. Ale aj nač? No keď pohliadneš si na svoje
 2 III|    nebol," odvetí Gilbert. ~"No pravda! Obzvlášte on. Vy
 3 III|      Tak?" odvetí Marienka, "no dajte sem ruku, pán Gilbert!"
 4 III|   lepšie ako ja rozumiete. - No ale teraz počúvajte." I
 5 III|     Janíčko, už radi mali. ~"No neľúbi sa vám tá pesnička,
 6 III|     na to ani slova. ~"Nože, no, hovorte slovo-dve, pán
 7 III| predtým neboli sľubovali." ~"No teraz rozumiem," odpovie
 8 III|      utlačiť pohnutie citu: "No teraz rozumiem všetko, pán
 9 III|    chrbtom docela spokojný: ,No, bude tomu raz koniec?'...
10 III| chladne usmial i vypovedal: ,No, no, nehádž tak divé zraky
11 III|     usmial i vypovedal: ,No, no, nehádž tak divé zraky na
12 III|      a nie váš nepokoj duše. No počkajte," usmievavým hlasom
13 IV |     vsať chcelo, i povedal: "No nepôjdeme, Marienka?" ~"
14 IV |    ako mi je teraz dobre!" ~"No vidíte, pán Gilbert," .odpovedala
15 IV | takže sa musí tešiť žitiu. - No a vy, pán Gilbert, tiež,
16 V  |    hlavou i vyvolá: "Nie!" - No ale bodlo ho dač v srdci,
17 VI |    jeho veku to veľmi chybí. No pôjdeme?" opýta sa k tomu. ~"
18 VI |     razom, Gilbert povedal: "No keď nemám teba mať a mám