Cap.

 1 I  | neznajúceho. Ty pohliadaš, syn môj, zvykom svojím cudzozemským
 2 II |       svoju. ~A Marienka, Bože môj, bola jediná útecha dňov
 3 II | prehovoril k Velmožínovi: "Syn môj! Pravdu máš mysliac, že
 4 III|          keď sa ti nepáči spev môj, tak zaspievaj mi ty dačo
 5 III|     tyla hore. A vaše oko Bože môj, ej, starý pánko," usmievajúc
 6 III| dievčaťa, "takto to bolo: Otec môj bol mladší brat rodiny znamenitej,
 7 III|    pokračoval ďalej: "Bratanec môj Henrich bol pár rokov starší
 8 III|    chceš a kedy chceš, Gilbert môj!" ~Zatriaslo sa vo mne srdce
 9 III|      vsalo do seba dušu moju a môj zrak zase ako ostrý meč
10 III|       zagánil, ale on, priateľ môj, sa chladne usmial i vypovedal: ,
11 III|        sebe i povedal mi: ,Syn môj! Hrdinnosť otca tvojho vyzískala
12 III|      Strýc hovoril ďalej: ,Syn môj ! O týždeň pôjdeš do Svätej
13 III|        Henrichovou!'  ,Ó, Bože môj' vyvolal som, položiac obe
14 III|  povedal: ,Tak ťa mám rád, syn môj drahý, tys' dobré dieťa,
15 V  |      rúčkami i vyvolalo: "Bože môj! Bože môj!" ~Starý Ondráš
16 V  |      vyvolalo: "Bože môj! Bože môj!" ~Starý Ondráš na strane
17 VI |       rúčkami zalamujúc: "Otec môj, otec môj!" ~Gilbert pozrel
18 VI |     zalamujúc: "Otec môj, otec môj!" ~Gilbert pozrel na ňu