Cap.

 1 I  |   výjavu jeho bolo vidno že, je mních. ~Spoločník jeho vyzeral
 2 I  |     služobník," pokračuje ďalej mních, "pána môjho a tak možno
 3 I  |   úlohou vám vysvetliť," povedá mních, "znáte, že Ondrej kráľ
 4 III|  občiahol by rád dievča, ale je mních - a koniec, koniec túžbe
 5 III|       dievča je nevesta a ty si mních. ~A predsa nikoho na svete
 6 III|      ich na svete niet. ~A tys' mních, ona nevesta. ~Škoda ťa,
 7 III|    Dievča sa zobralo skorej ako mních i povedalo pokojným hlasom,
 8 IV |        si ma môže vziať, keď je mních?" ~Ondráš sa hrozitánsky
 9 IV | hrozitánsky zasmial i hovoril: "Mních? Mních! Mnich! Hľa, hľa,
10 IV |      zasmial i hovoril: "Mních? Mních! Mnich! Hľa, hľa, hľa, dajtimibože
11 IV |    lepšie a mäkšie nosí. To bol mních! A takých mníchov ja rád
12 IV |    vidím! Ale toto? Toto má byť mních? - Ale však sa ten ani modliť
13 IV |      ani náš pán - ej, pekný to mních, pekný to mních," vrtiac
14 IV |        pekný to mních, pekný to mních," vrtiac hlavou, dokoná
15 IV |         lúbosť preňho; a vy ste mních a iste nebudete lámať sľuby
16 IV |       každodenných ľudí. - A ja mních? Nuž dobre! Jesto ešte niekto
17 VI | Imrichovi: "Panáčko! Ten čierny mních odviedol Marienku a vás
18 VII|          Imrich, ~nebude z teba mních, ~ani zo mňa mníška, ~bo