Cap.

 1 I  |         vo mne zloženú, odpovedá johanita, "a odpusťte, že som slovám
 2 II | vojenstva, polorytier, polokňaz, johanita, prevezme správu majetku
 3 III|       odpovie s rozískreným okom johanita, "možno, možno, že bys'
 4 III|       dieťa moje," vážne odpovie johanita, "človek, čo skúsil všetko,
 5 III|         okom; ~ale keď templár i johanita ~na jeho pozrie krištále: ~
 6 III|          dieťa moje, taký má byť johanita i templár a len vtedy je
 7 IV |        rokov zjaviť sa majúcich. Johanita a templár nedbá na to nič
 8 IV |        je pravda, pán Gilbert?" ~Johanita neodpovedal. ~I chytilo
 9 IV |       ešte niet všetko!" odpovie johanita. ~"Všetko človek nemôže
10 IV |      dievka moja," odpovie na to johanita, "že môže iskra pod popolom
11 IV |    závidieť," ~Čím ďalej hovoril johanita, tým viacej sa začervenalo
12 V  |         málo pozhovejte," hovorí johanita, "ktorou stranou asi príde
13 VI |          to Gilbert a - Ondráš. ~Johanita prišiel do svojej izby,
14 VI |   zašomrali samy pre seba ústa: "Johanita nikdy neupustil od zámyslov
15 VI |         úplnom odeve rádu svojho johanita, a hoc postava jeho teraz
16 VI |           Ja som hotový," odvetí johanita, vezmúc dievča popod ruku. ~"
17 VI |            Daj mu pokoj," odveti johanita, "znáš, že si tak veľmi