Cap.

 1 I  |  zmužilosť a bojachtivosť ľudu svojho, .len z čírej nevinnosti
 2 I  |        zomieral, posvätil syna svojho, Ondreja, prísahou službe
 3 I  |  nemožným bolo, keby o udržaní svojho panovania presvedčený nebol.
 4 II |        Uriáš cítil pravdu slov svojho terajšieho hospodára a spolu
 5 II |        najrozumnejší člen rádu svojho, hoc je mladý. Ty ale máš
 6 II |   naňho ako na druha detinstva svojho a keď nastali doby, kde
 7 III|     ako na obstaranie priateľa svojho; on ale odvracia sa od nej,
 8 III|       spevu kus krátkeho bytia svojho na svete vydychuje. I chytila
 9 III|  zradiť najútlejšíe city srdca svojho pre márny zisk i zapredať
10 IV | vozieval na vozíčku dieťa pána svojho Marienku, spievaval jej
11 V  |        bol všadiaľ napádaný od svojho vlastného ľudu; rozkazom
12 V  |     smiali, nechtiac ho ani za svojho panovníka uznať, i odkazovali
13 V  |      strojí vojnu, chtiac syna svojho zbraňou nazad uviesť. Preto
14 VI |      prahu v úplnom odeve rádu svojho johanita, a hoc postava
15 VI |       v spoločnosti sprievodcu svojho na dvor, sadla na jedného
16 VII|  odišiel, držal svadbu dieťaťa svojho s Imrichom Almanom, že slávnejšej