Cap.

 1 I  |        len tu i tu bystré tmavé oko zablyslo, kedykoľvek sa
 2 I  |         na hlavu posadil. Voľné oko obzeralo sa dovôkola vidiekom,
 3 II |     Liptovský zámok teraz darmo oko cestovateľa, dolu vidiekom
 4 II |       niesli bujno-žlté klasy a oko na lúkach jeho zhliadlo
 5 II |       dieťa, Marienku, či tvoje oko nezavisne na tej velebe
 6 III|        pozostáva!!" ~Johanitovo oko pritom samo sebou zmrzlo;
 7 III|       nich od tyla hore. A vaše oko Bože môj, ej, starý pánko,"
 8 III|       po malej prestávke, oprúc oko na Marienku, mimovoľne preriekol: "
 9 III|         pomaly pár ráz pritom a oko sa stiahlo, bystrosť z neho
10 III|       cítili sme, že jej svetlé oko vsalo do seba dušu moju
11 IV |    Strážil on Marienku vždy ako oko v hlave a nebol by dopustil,
12 IV |      naše čisté povetrie i teší oko, i chová prsia človeka,
13 IV | nespomenul. Zamyslel sa, zvesil oko i hlavu, ale razom ju zas
14 IV |         ju zas vyšvihol dohora, oko mu zablyslo i zahorelo plameňom,
15 IV |       tým viacej sa rozširovalo oko jeho a postava jeho nadobývala
16 VI |         vypuklé a ohňom horiace oko, kŕčovite zhŕždenú tvár