Cap.

 1 II |         si na dieťa svoje jediné Marienku svoju. ~A Marienka, Bože
 2 II |    pohliadneš si na svoje dieťa, Marienku, či tvoje oko nezavisne
 3 II | Nezabudol na dieťa svoje jediné, Marienku. Zvolal pánov Liptovskej
 4 II |    Veľmožín zasľúbil dieťa svoje Marienku s pánom Imrichom Almanom,
 5 III|          prestávke, oprúc oko na Marienku, mimovoľne preriekol: "Ale
 6 IV |        vozíčku dieťa pána svojho Marienku, spievaval jej i rozprávky
 7 IV |        pánovi svojmu. Strážil on Marienku vždy ako oko v hlave a nebol
 8 IV |          zdá, že sa viacej ani o Marienku nestará. Táto to ani nespozorovala,
 9 IV |      vstúpil Gilbert. ~Pozrel na Marienku, pozrel i na Ondráša skúmavým
10 IV |      dumné čelo, pozrel znovu na Marienku, a to okom, čo ju do seba,
11 IV |       dych a oči jeho hľadeli na Marienku, ako čo ,by vodrať sa do
12 IV |         Tie dve oči pozreli i na Marienku, ako sklopeným okom, trasúc
13 V  |    Spamätal sa ale skoro, chytil Marienku za rúčku i povedal: "Nie
14 V  |       teraz. A preto i tak ľúbil Marienku nad všetko na zemi, a to
15 VI |        Ten čierny mních odviedol Marienku a vás tu zamkol, vezmúc
16 VII|         vrchovinu túto Mníchom. ~Marienku doniesli polomŕtvu na Liptov