Cap.
1 I | uhliadneš tam osamotený, na výšine ležiaci kostol Všechsvätých,
2 I | stužka celý vidiek liptovský na dve rovné poly kálajúceho
3 I | tu muselo dakedy, hoc ti na otázku nič viac neodpovie,
4 I | vidiekom vidieť dvoch ľudí, na koňoch uberať sa v hlbokom
5 I | opásaný. Hlavu mu pokrývala na huňu prišitá - tvár mu zatienujúca
6 I | oceli od päty až po hrdlo; na boku silný široký, dlhý
7 I | dlhý plášť čiernej farby, na ktorom od pliec dolu bol
8 I | Oceľový Šišak visel mu na rukoväti meča dolu, hlava
9 I | namiesto neho ľahkú čapicu na hlavu posadil. Voľné oko
10 I | získať môže!" ~"Sú tajomstvá na zemi i na nebi," odpovie
11 I | Sú tajomstvá na zemi i na nebi," odpovie zhrbený starec, "
12 I | zvykom svojím cudzozemským na tieto končiny oddialené
13 I | kresťanstva závisí, zabúdate na ľud zbožnejší mysľou, úprimnejší
14 I | spozoroval a bolo mu nie ľúto na srdci, ale radšej otupno
15 I | srdci, ale radšej otupno na mysli, že jeho hlboké presvedčenie
16 I | svojich skorej ako vy, dumní na svoje činy, z ctižiadosti
17 I | upadol, keď títo, nehľadiac na zmužilosť a bojachtivosť
18 I | kresťanstva, dal mu prišiť kríž na plecia, zanechal mu k výprave
19 I | Po smrti Imricha dosadol na trón Ondrej i rozpamätal
20 I | trón Ondrej i rozpamätal sa na sľub otcovi daný a my služobníci
21 I | pomáhali; tak teraz Ondrej na radu kňazstva, ktoré s ním
22 I | pokračuje starec, "tu zas máte na stav krajiny pohliadnuť
23 I | ju držať, mnoho mu záleží na tom, v čích rukách Liptov
24 I | výprave - prečo ja osobne na svoje staré dni do Liptova
25 I | Horné Uhry i Halič z Liptova na uzde držať budete. Arcibiskup
26 II | niesli bujno-žlté klasy a oko na lúkach jeho zhliadlo kvety
27 II | zvádzali dolu hrom i búrku. Na nohách hôr, kde vytláčal
28 II | poklady nie podľa ceny, ale na kusy rátal. On šťastia syn,
29 II | neverným. Za týmto prišlo na Liptovský zámok o pol dňa
30 II | zástavy Uhorskej krajiny na zemi Červenej Rusi, Haliče?
31 II | kráľovi Ondrejovi pomyslel si na dieťa svoje jediné Marienku
32 II | nač? No keď pohliadneš si na svoje dieťa, Marienku, či
33 II | či tvoje oko nezavisne na tej velebe stvorenia božieho?
34 II | Ale ty aj znáš, čo máš na nej, a vieš, že by sa aj
35 II | náboženského, neobzeral sa dlho na to i prehovoril k Velmožínovi: "
36 II | vstave, ale kráľ Ondrej na radu cirkvi i tu sa postaral
37 II | zemianstvu, aby zúčastnilo sa ono na podujatiach, týkajúcich
38 II | krvavú šabľu v ruke nosiacich na znak, že sa zhromažďovať
39 II | zhromažďovať má zemianstvo na Rákoš k výprave vojennej;
40 II | postupovala, držal Veľmožín na Liptove zámku slávny hod. ~
41 II | zámku slávny hod. ~Nezabudol na dieťa svoje jediné, Marienku.
42 II | jednoduchej, a keď prídeš na trh do Mikuláša alebo do
43 II | nich, nikdy nepomysliac na to, že predkovia ľudí tých,
44 II | mojej, pohliadalo naňho ako na druha detinstva svojho a
45 II | škoda, žes' to nepohliadala na mňa! Však si ty beztoho
46 III| správy Liptova, zasadol na Liptove zámku a o krátky
47 III| Zatriasol sa, pohliadnuc na to pekné stvorenie božie,
48 III| vnútorná postať. ~Pohliadol na dievča, duma jeho opadla,
49 III| je? Pre teba niet, niet na svete budúcnosti; pre teba
50 III| mních. ~A predsa nikoho na svete niet, čo by zháňal
51 III| jedna Marienka. ~Viac ich na svete niet. ~A tys' mních,
52 III| Gilbert! ~Ale zas, keď nikde na svete pomoci niet, duša,
53 III| pritom myslí, nikde, nikde na svete niet hlbšieho, dač
54 III| nemysliac pritom najmenšie na dač inšieho ako na obstaranie
55 III| najmenšie na dač inšieho ako na obstaranie priateľa svojho;
56 III| preboha, čo vám je?" hovorila na to Marienka. ~"Čo mi je,
57 III| mi je smutno, keď vidím na čele vašom smútok, v očiach
58 III| vašich počujem len smútok." ~"Na ústach mojich? Čo teba do
59 III| ľadová kôra, utvorivšia sa na prsiach človeka, chladnosťou
60 III| a tvrdý, ktorý síce ťaží na človeku celom, v ktorom
61 III| tvrdý, zamkli sa ústa a len na perách vidieť bolo nepatrné,
62 III| zatriaslo sa i bolo mu ľúto na srdci a zas len nevedelo
63 III| prečo. ~Ale ako to už raz na svete býva, že sa ženská
64 III| Gilbert stál s rukami na prsiach skrižovanými, hlavu
65 III| skrižovanými, hlavu dohora držiac a na dievča pohliadajúc, akoby
66 III| zimnične prudko kolujúce, ale na povrch predrať sa nemohúce,
67 III| A prečo teda vy hovoríte na taký spôsob? Aha, vy ste
68 III| myslíte si, že len vy ste na svete hoden, aby sa točil
69 III| úhľadnej rúčky, tľapne dlánkou na jeho pravicu i hrozí mu
70 III| zelená! ~Poznala som si na lúke, lúke môjho jeleňa. ~
71 III| Marienka. ~Gilbert neodpovedal na to ani slova. ~"Nože, no,
72 III| trudoch a nemá nič očakávať na svete okrem skonania neistého
73 III| uhlia i ležia tak pokojne na šiji vašej, že od samého
74 III| do pŕs každého dievčaťa, na ktoré pnhliadne." ~Gilbert
75 III| vy, čo viac nič nemáte na svete." ~"Nemám." ~"I máte,
76 III| nemali, máte aspoň jeden dlh na svete, a viete aký?" ~"Nie." ~"
77 III| ktorý doteraz s rukami na prsiach založenými stál,
78 III| podvihol znovu hlavu, pozrel na ňu nie síce pyšným, ale
79 III| okom, ako keď sa dívame na smiešne nápady detí, i vypovedal: "
80 III| keď templár i johanita ~na jeho pozrie krištále: ~to
81 III| rozvodní, to sa rozbúri ~na oči jejich požiare. ~On
82 III| ktorej býval prešťastný. ~Na svete nič im viac nezostalo, ~
83 III| pohnutie duše; dievča hľadelo na krásneho, tvrdého, zasmušilého
84 III| kus krátkeho bytia svojho na svete vydychuje. I chytila
85 III| radosť mám, keď môžem komu na srdci uľaviť, a nech je
86 III| povedzte mi teda, čo vám na srdci ťaží a uvidíte, že
87 III| trápi." ~Gilbert pohliadol na jej dôverne prosiace očká
88 III| Ale mužská povaha nikdy na sebe nechce najavo dávať,
89 III| jarný, ale beda, keby prišli na teba a nevinné srdce tvoje
90 III| že by mrazy prísť mohli na srdce človeka." ~Marienka
91 III| krásna?" ~"Keď ruka božia na človeka daktorého vyliala
92 III| aby žiaru svoju vylialo na čelo, na tvár, na ústa jeho
93 III| žiaru svoju vylialo na čelo, na tvár, na ústa jeho i dalo
94 III| vylialo na čelo, na tvár, na ústa jeho i dalo mu moc
95 III| malej prestávke, oprúc oko na Marienku, mimovoľne preriekol: "
96 III| bystrosť z neho vymizla a na čele sa zjavili chmáry nevediace,
97 III| že Mauri prepadli zámok na hraniciach ich panstva ležiaci,
98 III| nemu zo Španielska práve na ten istý spôsob ako mňa,
99 III| ranného slnca prechádzať sa na brehy Rhôny. Ona uchytila
100 III| nikdy nepaznatým. Šli sme na breh Rhôny i kráčali sme
101 III| dobre, tak dobre mi bolo na srdci. ~Kráčali sme ďalej
102 III| ruka v ruke i hľadeli sme na seba a znali sme i cítili
103 III| i oči naše pohliadajúce na čelo, na blesk zrakov, na
104 III| naše pohliadajúce na čelo, na blesk zrakov, na líca, na
105 III| na čelo, na blesk zrakov, na líca, na ústa, na všetko,
106 III| na blesk zrakov, na líca, na ústa, na všetko, všetko,
107 III| zrakov, na líca, na ústa, na všetko, všetko, čokoľvek
108 III| dlaní svojich. Bozkal som ju na čelo, na dve okálence, na
109 III| Bozkal som ju na čelo, na dve okálence, na dve líca,
110 III| na čelo, na dve okálence, na dve líca, na dva ústové
111 III| dve okálence, na dve líca, na dva ústové kútky, na jamku
112 III| líca, na dva ústové kútky, na jamku brady. A ona zavisla
113 III| jamku brady. A ona zavisla na ústach mojich, ako čo by
114 III| že v dychu jedinej ženy na mňa vylieva božstvo potoky
115 III| milovaného priateľa, dostihnutý na skutku zlom; bo láska naša
116 III| sa nakopili za sto rokov na vrchoch vašich, i bola tak
117 III| ale museli ho rozpomienky na doby žitia krásne, ktoré
118 III| ovesil hlavu, odvrátil tvár na opačnú stranu a vypovedal
119 III| sedeli sme raz s Helenou na brehoch Rhôny i pozerali
120 III| brehoch Rhôny i pozerali sme na vlny do mora tečúce, aby
121 III| tvár v tvár hľadeli sme na seba i povedali sme si,
122 III| no, nehádž tak divé zraky na mňa; však v krátkom čase
123 III| odišiel ďalej. ~Mráz sadol na dušu moju. ~Prídúceho domov
124 III| šťastie žitia môjho len na brehoch Rhôny kvitne. Dajte
125 III| rodiny i meno otca môjho na brehoch Rhôny synovec váš
126 III| činnosťou akú-takú postať na svete sám vydobyť musíš.' ~
127 III| všetko, čo je človeku drahé na svete, a odrazu počujem
128 III| som, položiac obe dlane na schýlené čelo, oči a tvár. ,
129 III| zubami, zagánil som očima na Helenu i na strýka vyriekol
130 III| zagánil som očima na Helenu i na strýka vyriekol som, zložiac
131 III| vyriekol som, zložiac ruky na prsia, akoby pokojne: ,Strýco!
132 III| Helena tak hľadela, ale nikto na to nepomyslel, ako sa to
133 III| povedal Gilbert. "Dosť na tom, išiel som do Svätej
134 III| nech ti je tak Pán Boh na pomoci, ako si ty zničila
135 III| Vezmeš, človeče, široký plášť na seba, vyšívaný krížom, sadneš
136 III| vyšívaný krížom, sadneš na koňa, vytiahneš meč z pošvy
137 III| nebolo, ako hlavu naveky na tej zemi skloniť, do ktorej
138 III| ktorých som najradšej videl na svete. A keď cit v prsiach
139 III| ale vymrie tak, že je až na treťom svete pochovaný,
140 III| obtiahli rúškom i zatkveli na Marienke dlho, dlho. ~
141 IV | slúžil v dome, vozieval na vozíčku dieťa pána svojho
142 IV | skoro nikde nebýval, len na Liptove zámku. Preto si
143 IV | vlastné dieťa, lebo ju vraj na kolenách vykolísal a sa
144 IV | Ondráš, dones mi to'" On si na tom mnoho zakladal, že on
145 IV | so svojím služobníctvom na poľovačkách alebo vo výpravách
146 IV | ani div nebol, bo už teraz na Liptove zámku ma viac potreby
147 IV | a predsa som ju ja tu na týchto kolenách vykolísal. ~"
148 IV | po chrbte šibe, druhý ale na kolenách kľačí a Pána Boha
149 IV | nám obrátil. K tomu mal na sebe také rúcho, že i starý
150 IV | doviedol. Aha! To sa tak na ňom liští, že ani na svätých
151 IV | tak na ňom liští, že ani na svätých na oltári, lebo
152 IV | liští, že ani na svätých na oltári, lebo je to vraj -
153 IV | Ondráš. ~"Ondráško," povie na to Marienka, "veru som nevedela,
154 IV | vstúpil Gilbert. ~Pozrel na Marienku, pozrel i na Ondráša
155 IV | Pozrel na Marienku, pozrel i na Ondráša skúmavým okom a
156 IV | Nič si z toho nerobil. ~Na Ondráša sa viac neohliadol. ~
157 IV | dumné čelo, pozrel znovu na Marienku, a to okom, čo
158 IV | ovisla, oči mu boli upreté na dvere, ktorými mladí ľudia
159 IV | predtým ani nechyrovali:" ~"Na to je pár slov dosť, dievka
160 IV | kráľovstva utiahli sa kresťania na brehy morské, kde im Saracéni
161 IV | zanevrela hŕstka kresťanov na svojich dávnych nepriateľov
162 IV | Egypta i zo Sýrie a udrel na nás. Kresťania bojovali
163 IV | nepriateľov a ticho, pokojne na velenie veľmajstra skočili
164 IV | skočili ako mátohy nočné na hŕby Saracénov. Pod kopytom
165 IV | rebríkom siahajúcim až k nebu, na ktorom si cestu kliesniť
166 IV | Johanita a templár nedbá na to nič a ide ďalej a ďalej,
167 IV | zoschnutá postava sa vztýči na koni a rozosiela komtúrov
168 IV | koni a rozosiela komtúrov na štyri strany, zostanúc sám.
169 IV | starca nemysliaceho viac na život. ~Veľmajster videl,
170 IV | vtáctva ho obtáčajúce len na chvílu čakajú, ked ďubať
171 IV | sa vyjasňuje, nemyslíte na bitky a každý rozkazy vaše
172 IV | Liptova nechce a že pomaly i na vaše vojny zabudnete." ~"
173 IV | by nájsť mohol predmet, na ktorom by skúšal sily svoje." ~"
174 IV | uveríš, dievka moja," odpovie na to johanita, "že môže iskra
175 IV | poviem... vy ste zabudli už i na... Helenu." ~Neočakávané
176 IV | sparného večera zabĺknu pary na čistom nebi, silne uchytil
177 IV | halúzkach, nespomína si viac na uschnuté, vetry poodnášané
178 IV | mám pokoj, u teba nemyslím na bitky, nemyslím na Helenu.
179 IV | nemyslím na bitky, nemyslím na Helenu. Tvoje účastenstvo
180 IV | Helenu. Tvoje účastenstvo na mojich osudoch, tvoja starosť
181 IV | jemu - a on ťa vznášať bude na rukách svojich až ta, kde
182 IV | svojej, že sa mu všetko na svete koriť musí, že on
183 IV | dych a oči jeho hľadeli na Marienku, ako čo ,by vodrať
184 IV | dobre! Jesto ešte niekto na svete, čo má moc dané sľuby
185 IV | nasledovala. ~Nikomu nenapadlo na vracajúcich sa pozerať,
186 IV | pobúrené vlny morské gúľal a že na čele jeho poletovali mrákavy,
187 IV | poletovali mrákavy, ako keď sa na Poludnici oblaky zbierajú,
188 IV | vidiekom. Tie dve oči pozreli i na Marienku, ako sklopeným
189 V | nedoliehal ničím viacej na ňu a zdal sa naoko byť pokojný
190 V | svätomartinský Uriáš poslal posla na Liptov zámok, kde Gllbertovi
191 V | táto bola žeravým uhlím na hlavu Gilbertovu i vyštúrala
192 V | pravicou čiahol. Zišla mu na um Marienka i zaburácala
193 V | zaburácala vzpopomienka na toto pekné, lahodné, nevinné
194 V | Zastavil sa, ruky zložil na ľadviach, hľadel stĺpkom
195 V | Bože môj!" ~Starý Ondráš na strane stojaci, omladol
196 V | pozorne každé slovko, že skoro na ústach johanitových zavisol. ~
197 V | Gilbert neodpovedal. ~Na veži zatrúbili. ~"Čo to?"
198 V | uplynula chvíľa, kým bolo počuť na chodbe štrnganie ostrôh
199 V | vrhlo sa ženíchovi svojmu na prsia. ~Johanitu pozeral
200 V | prsia. ~Johanitu pozeral na to chladným okom so zloženými
201 V | chladným okom so zloženými na prsiach rukami, divné myšlienky
202 V | necítil tak opustenosť svoju na svete, tak zahrnutú náklonnosť
203 V | ľúbil Marienku nad všetko na zemi, a to tým viacej, čím
204 V | mužskosti. Nepomyslel ale na rozličnosť povahy ľudí Karpát
205 V | zavádzal. Bol som práve na Šariši, keď sa pán Šarišského
206 V | stave vstúpili križiaci na zem rodnú. ~Kráľ, a s ním
207 V | odpovie: "Zo Šariša som šiel na Spiš, odtiaľ do Gemera a
208 V | jeruzalemskej i o stave krajiny na Dolniakoch; všetci páni
209 V | v tom zhodovali, že kráľ na každý spôsob musí hľadieť
210 V | Dobre, Imriško," prehodí na to Marienka, "ale ty len
211 V | uviesť. Preto zadržal si na dlhši čas Velmožína k poradám
212 V | len všetko dobre," prevetí na to Marienka, "ale ja by
213 V | myšlienky jeho razom obrátili na iný predmet. Vypovedal: "
214 V | dni, dve noci ustavične na ceste, náhliac sa domov
215 V | zprávu dať, bo viem, že mu na tom veľmi mnoho, ba najviac
216 V | pritom môžem isť s Marienkou na pár hodin oproti pánu Veľmožínovi." ~
217 VI | nočnom i spalo sa dobre na Liptove zámku všetkým -
218 VI | Koľko ráz mu klesla hlava na prsia a prstene čiernych
219 VI | zas vztýčila sa dohora a na malé potrasenie položil
220 VI | položil sa vlas, ako sluha na rozkaz pánov, do predošlého
221 VI | kepeň i oblečený vrhol sa na lôžko. ~Ešte sa ale ani
222 VI | nezačínalo, vstal, vzal na seba pancier, opásal si
223 VI | široký meč, postavil si šišak na hlavu a schádzal dolu do
224 VI | pot, obrátil sa a kráčal na druhý koniec zámku k dieťaťu
225 VI | Marienke. ~Tu bolo už všetko na nohách a Marienka na cestu
226 VI | všetko na nohách a Marienka na cestu hotová, očakávajúc
227 VI | vás, prosím vás a zaklínam na otca, na všetko, čo vám
228 VI | vás a zaklínam na otca, na všetko, čo vám je svätého,
229 VI | človekom." I padol starký na kolená. ~"Ty si sa nevyspal,
230 VI | ospanlivý." ~Vtom sa zjaví na prahu v úplnom odeve rádu
231 VI | ale ja len tak pomaličky na prstoch pôjdem k nemu, aby
232 VI | nechže ti bude! Keby to bolo na dlhší čas, nepovedal by
233 VI | Zbohom Imriško"" vypovie na to dievča. Usmievajúc sa,
234 VI | spoločnosti sprievodcu svojho na dvor, sadla na jedného a
235 VI | sprievodcu svojho na dvor, sadla na jedného a on na druhého
236 VI | dvor, sadla na jedného a on na druhého koňa, brána zámocká
237 VI | nimi a oni pomaly ubiehali na pravú stranu výšinou, rozprestierajúcou
238 VI | skorom zídení sa s ním. ~Na Liptove zámku ale nastala
239 VI | trma-vrma. ~Ešte starý Ondráš na kolenách kľačal, keď Marienka
240 VI | najbližšími schodmi dolu na dvor zámocký a odtiaľ hore
241 VI | dvor zámocký a odtiaľ hore na vežu tak ľahko ako osemnásťročný
242 VI | Otvárajte dvere!" zavolal na stráž. ~"Ticho! Nazad!"
243 VI | prítomní sluhovia Imrichovi na ruku obesili, ale starec
244 VI | ovinul a drmal ich, až tiež na zem spadol. ~"Držte ho,
245 VI | vyskočiac, vzal drúk a tĺkol ním na dvere paloty, až sa zámok
246 VI | strážcovi a mu jeho vlastný meč na krku držiac, hovoril: "Teraz
247 VI | naničhodník, prečo ťa sem tvoj pán na stráž postavil? ináč ťa
248 VI | Tento, cítiac studené železo na krku, povedal: "Pán komtúr
249 VI | sa hneď ozbrojil a zišiel na dvor, hľadajúc starého Ondráša. ~
250 VI | rozdráždeného sluhu, sadol na koňa a dal sa viesť od neho. ~
251 VI | a dal sa viesť od neho. ~Na bráne ich zas zastavil vrátny. ~
252 VI | a ty sa ešte odvolávaš na rozkazy mnícha?!" I dal
253 VI | zosadol z koňa, vrhol sa na zem, priložil ucho na pôdu
254 VI | sa na zem, priložil ucho na pôdu a počúval dlhší čas,
255 VI | ani sami neznali, ako sa na vŕšku blízo Ružomberka ocitli. ~
256 VI | sa ale spolu ligot slnca na šišakoch celého rádu ozbrojencov
257 VI | otec môj!" ~Gilbert pozrel na ňu okom jastraba a okom
258 VI | okom jastraba a okom orla na nové zjavisko a uhádol v
259 VI | niet a tak musí celý zástup na druhom mieste na druhý breh." ~
260 VI | zástup na druhom mieste na druhý breh." ~Dievča poslúchlo
261 VI | Kôň sa vzpínal, ale skala, na ktorej práve zastali, tým
262 VI | mnícha i vyhodil ju zo sedla na trávu zelenú, nad samou
263 VII| Gilberta pochovali tíško na mieste, odkiaľ dolu kolmým
264 VII| Marienku doniesli polomŕtvu na Liptov zámok, kde ju i otec
265 VII| kráľa Ondreja, prv ale, kým na Budín odišiel, držal svadbu
266 VII| Liptov nikdy nevidel, bo sa na nej nielen zemianstvo stolice
267 VII| on pána Veľmožína, prídúc na Liptov, na chrbte nosieval,
268 VII| Veľmožína, prídúc na Liptov, na chrbte nosieval, Marienka
269 VII| obyčajne začali mráčky sťahovať na čele jeho. Ale Marienka
|