Cap.

 1 III| dievča. ~"Daj mi pokoj, dieťa moje," vážne odpovie johanita, "
 2 III|           Daj mi pokoj, dieťa moje, a nebuď staré rozpomienky!"
 3 III|       chcete, ale nebojte sa, moje srdce nezvädne, keď vy mi
 4 III|   vášmu." ~"Ale tys' mi dieťa moje predrahé," poznamená Gilbert, "
 5 III|    zemských." ~"Tak je, dieťa moje!" ~"Teda vás prosím, hovorte,
 6 III|    Rhôny. Ona uchytila rameno moje s takou dychtivosťou, akú
 7 III|    stalo sa! Nuž počuj, dieťa moje," hovorí hlasom nežnejšim,
 8 III|   robilo, len to viem, že oči moje nič nevideli, uši nič nepočuli
 9 III|      zahalila i dušu i zmysly moje. Helenu som rád mal nad
10 III|    ničení boli?" ~"Nie, dieťa moje! To bola moja najväčšia
11 III|     sám trpíš. A vidíš, dieťa moje, taký má byť johanita i
12 IV |   môjho redla, až vyšlo slnce moje, a slnce moje si - ty." ~"
13 IV |     vyšlo slnce moje, a slnce moje si - ty." ~"Ja, pán Gilbert?"
14 IV |     si vstave zahnať starosti moje, tvoja útlosť a lahodnosť
15 V  |      Nie tak, nie tak, dievča moje! S vojskom sa v noci nechodí,