Cap.

 1 I |      na nebi," odpovie zhrbený starec, "a nerozumie im svet, múdrosťou
 2 I |       úsmechom obraziť nechce. Starec to spozoroval a bolo mu
 3 I |  ohľade, pán komtúr," odpovedá starec, "vám dobre stojím, že sa
 4 I |          pokračuje horlivejšie starec, "keď kráľ Bela III. zomieral,
 5 I |     podujatie jeho." ~Dokončil starec. Mladý bujarý muž počúval
 6 I |        vašej osoby;" pokračuje starec, "tu zas máte na stav krajiny
 7 IV|       letnom čase nad krajinou.Starec rozložil postavenie rádu,
 8 VI|       sotvaže sa vzdialili, tu starec ani okamih nemeškal, ale
 9 VI|   mládenec. Brána sa spustila, starec položil dlaň nad oči, aby
10 VI|    nazad!" vyvolal rozdráždene starec. "Lebo ak v tom okamihu
11 VI| Imrichovi na ruku obesili, ale starec sa mu o nohy ovinul a drmal
12 VI|   dával. A teraz," obrátiac sa starec k zvalenému strážcovi a
13 VI| neunavený a k podivu rozčúlený starec i tu rady našiel. ~"Postojte,"