Cap.

 1 I  |        nahnevaný Ondrej, že mu otec žiadne kniežatstvo nezanechal,
 2 III|        brat vlastný, ~toho zas otec, toho zas žena, ~u ktorej
 3 III|      dievčaťa, "takto to bolo: Otec môj bol mladší brat rodiny
 4 III|   teraz sám to, čo vyzískal si otec tvoj, oslávenie mena rodiny
 5 III|        to bojoval, zač bojoval otec tvoj v Španielsku.' ~,Nie,'
 6 IV | požehnania a hovoril k nám ako otec, takže sme si všetci kľaknúť
 7 V  |      Neraduj sa tak, Marienka! Otec tvoj iste príde smutný domov
 8 V  |        s ňou, ako to bude, keď otec príde. ~Gilbert neodpovedal. ~
 9 VI |  vytržení, rúčkami zalamujúc: "Otec môj, otec môj!" ~Gilbert
10 VI |  rúčkami zalamujúc: "Otec môj, otec môj!" ~Gilbert pozrel na
11 VI |     mne sa tak zdá, že to bude otec tvoj! Ale ponáhľajme sa,
12 VII|      na Liptov zámok, kde ju i otec i ženích i skoro vždycky