Cap.

 1 I  |          do pol pŕs zakopaný. Tak ľudia mlčia o útvoroch mien, z
 2 I  |        zovňajšej podoby sú to nie ľudia obyčajní, ani v týchto -
 3 III| prostriedky vôle svojej, bo práve ľudia vôle vlastnej tušia v cudzincovi
 4 III|           tokom, ~bo ho zatriasli ľudia to mnísi ~prísnym svojím
 5 III|      prísnym svojím tmavým okom. ~Ľudia to mnísi, ľudia to tvrdí, ~
 6 III|     tmavým okom. ~Ľudia to mnísi, ľudia to tvrdí, ~čo v srdci len
 7 III|         zniesť mohli pokojne, keď ľudia, čo vám nikdy nič neurobili,
 8 III|         Vy musíte teda byť hrozní ľudia," odvetí Marienka, "u nás
 9 IV |           na dvere, ktorými mladí ľudia vyšli, až sa naostatok spamätoval,
10 IV |            Pod kopytom konským sa ľudia zvíjali; vresk, huk, plač,
11 VI |           dievča: "Načože tu títo ľudia stoja?" ~"To je taký zvyk,"
12 VI |        nepúšťala. A tu ležia jeho ľudia, čo ich postavil k vašej