Cap.

 1 I  |     Mníchom a udáva tým menom dač tajomstva plného, čo stať
 2 III|       na svete niet hlbšieho, dač šlachetnejšieho, nenachádza
 3 III| nemysliac pritom najmenšie na dač inšieho ako na obstaranie
 4 III|      ale predsa cítim, že vás dač bolí, a bolí tak veľmi,
 5 III|     ináče dobrý šuhaj, ked sa dač jeho osoby vlastnej netýkalo.
 6 IV |   Veľmožín sám dieťaťu svojmu dač dohováral alebo mu rady
 7 IV |     ani naľavo, mrmle si vždy dač pod nosom a tak sa zdá,
 8 IV |     dala pochovať, keby sa mi dač také hrozné prihodilo. A
 9 IV |  počuť, aby sa nášmu diejťaťu dač nestalo, bo veru to nejde
10 V  |   čelo, zvesil hlavu i šeptal dač sám sebe, i rukami rozkladal,
11 V  |       Nie!" - No ale bodlo ho dač v srdci, takže po ňom pravicou
12 V  |    zakašľal i kýchal a mrmlal dač pod nosom, ale nevšimol