Cap.

 1 II |          Ak sa nezväčší moc tvoja pritom, tak sa iste neumenší; teraz
 2 III|          duši jeho. Dobre mu bolo pritom, a predsa tak úzko. Občiahol
 3 III| nadsvetským preniknutá, že človek pritom myslí, nikde, nikde na svete
 4 III|    nevinne, každodenne, nemysliac pritom najmenšie na dač inšieho
 5 III|      pozostáva!!" ~Johanitovo oko pritom samo sebou zmrzlo; tvár
 6 III|         sa pokývla pomaly pár ráz pritom a oko sa stiahlo, bystrosť
 7 III|        nikdy, ale jej predsa bolo pritom skoro do plaču, i zavlnilo
 8 IV |   vykolísal a sa s ňou hrával, až pritom zošedivel, teraz sa naňho
 9 IV |           o čom my nič nevieme; a pritom nosí šabľu i železné rúcho
10 V  |      Gilbert, "odpočiňte si, a ja pritom môžem isť s Marienkou na
11 VI |     netušiaceho obišiel ho predsa pritom studený mráz. Ale čo robiť?