Cap.

 1 III|        vytislo." ~"Tak, dievka moja!" odpovie s rozískreným
 2 III| hovoríte," ~"Dobre máš, dievka moja," odpovie Gilbert, "a šťastlivá
 3 III|     bolo." ~"Nuž vidíš, dievka moja," odpovedá Gilbert premožený
 4 III|   Predtým duša duše mojej bola moja; a teraz?!' ~Ale nač ďalej
 5 III|        tí sa nazdali, že je to moja rozumnosť, moja poslušnosť! ~
 6 III|       že je to moja rozumnosť, moja poslušnosť! ~Ale čo ďalej
 7 III|       Nie, dieťa moje! To bola moja najväčšia radosť duše vyrážať
 8 IV |       je pár slov dosť, dievka moja," odvetí Gillbert. "Po zničení
 9 IV | neverím." ~"Ale uveríš, dievka moja," odpovie na to johanita, "
10 V  |  nepočul?" ~,.Počkaj. Marienka moja. trošku," odpovie mäkkým
11 V  |  pokrútil hlavou: "Nie, dievka moja, to mi nemožno. Povedal