Cap.

 1 I  |       ctihodný otče, za dôveru vo mne zloženú, odpovedá johanita, "
 2 II |           je nič oproti Marienke; mne sa snívalo za dávnych mladých
 3 III|            Ale čo? Čo ho do toho? Mne alebo, tebe - očká iskria,
 4 III|       urobil, že by sa tu i tu po mne ohliadol, mňa trošku zabavil." ~"
 5 III|          musia, a ústa, tie šomrú mne neznáme slová a keď tu i
 6 III|        bude potom ľahšie, tak ako mne, keď sa môžem tak dobre,
 7 III|    Gilbert môj!" ~Zatriaslo sa vo mne srdce brnením predtým nikdy
 8 III|      zrobili, a to čím skorej. Vo mne viac citu iného nebolo ako
 9 IV |        Alebo: "Ondráš, príď proti mne'" Ani mu viac nevravela: "
10 V  | bezprostredne spravovali, tak ste mne odovzdali Zvolen, Gemer,
11 VI |           polopokojne Gilbert, "i mne sa tak zdá, že to bude otec