Cap.
1 I | ležiaci kostol Všechsvätých, v ktorom z výpravy oproti
2 I | sa vypínajúcej a docela v zemi tak zasadenej, že bys'
3 I | pošlých, a predsa zanechávajú v menách a výrazoch šľapaje
4 I | ľudí, na koňoch uberať sa v hlbokom rozhovore za čistého
5 I | nie ľudia obyčajní, ani v týchto - od hlučného skvelého
6 I | inak. Tento bol oblečený v liskavej oceli od päty až
7 I | človeku neskazenému, ktoré v každodennom živote hýbajú
8 I | srdcami ľudskými a rodia zápal v prsiach človeka, o svojej
9 I | rozumieš, a nepomysliš, že v týchto pustých, nemých hornatých
10 I | pána môjho a tak možno v úsudku mojom chybím, ale
11 I | zbožnejšieho ľudu ani u vás v zápalistej Francii, ani
12 I | zápalistej Francii, ani v umnom Nemecku, ani v opatrnom
13 I | ani v umnom Nemecku, ani v opatrnom Anglicku a pyšnom
14 I | nemému -slúžiť môže. Ale v povedomí prevahy svojej
15 I | nikde, lebo nevytrváme ináč v boji .a spolu zneuctíme
16 I | nadchnutý duchom zbožným, vytrvá v podujatiach svojich skorej
17 I | spružnosti dlhší čas vytrvať v ohni skúšania." ~"Rád reči
18 I | počúť z úst vážnych, že v skrytosti sa nachádzajú
19 I | prvé, že sama bohabojnosť v boji oproti vyučeným v zbroji
20 I | bohabojnosť v boji oproti vyučeným v zbroji neverným nič nevykoná;
21 I | ponavracali sa domov." ~"V prvom ohľade, pán komtúr,"
22 I | Ondreja a jeho podujímavosti v tejto záležitosti, to dobre
23 I | človeka z rádu nášho, ktorý v Uhrách tak málo účasti mal.
24 I | to, že králi predošlí i v Uhrách nemeckému rádu darúvali
25 I | žiadnych posiaľ výhod sme v tejto vlasti - okrem v Trenčíne -
26 I | sme v tejto vlasti - okrem v Trenčíne - navzdor ustávaniu
27 I | nemeckých rytierov i sám predtým v Sedmohradsku majetky obdaril.
28 I | našou terajšou návštevou v týchto hornatých krajoch.
29 I | svoje splniť, musí kraj v pokoji a poslušnosti byť
30 I | len. Liptovský zámok je v Horných Uhrách najmocnejší,
31 I | mnoho mu záleží na tom, v čích rukách Liptov spočíva.
32 II | sa vidieť môžu až podnes v sielnickom chotári, proti
33 II | pán mohutný a práve dnes v najväčšej sláve ukázala
34 II | Cavaillon, známeho hrdinskosťou v bojoch oproti neverným.
35 II | sa Poľskej nemáte, a páni v Horných Uhrách, čo by koľvek
36 II | znajúca uhádnuť okamih, v ktorom sa čo podujať má,
37 II | pozeral naňho. Obidvaja v prvom okamihu ďalej hovoriť
38 II | mysliac, že tvoje postavenie v Liptove každý udržať nie
39 II | Château Cavaillon preslávený v známostiach vojenstva, polorytier,
40 II | pod zástavy krížové. Keď v Uhrách králi zvestovali
41 II | stoliciach krvavú šabľu v ruke nosiacich na znak,
42 II | sa teraz o rodine Almanov v Liptovskej stolici, nuž
43 II | ti každý povie, že býva v Biharovciach, dedine docela
44 II | najstaršou zemianskou rodinou v Liptove a vicišpánov, slúžnych
45 II | Imrich Alman, dávno známy v dome Veľmožínovom, a Marienka,
46 II | zámkom a Veľmožín odišiel v sprievode zemianstva i ľudu
47 II | Chorvátsko do Svätej zeme. V Chorvátsku sa ozvalo staré
48 II | i odišli Uhri s Chorváty v najlepšej zhode pod zástava,
49 III| bielym vyšívaným krížom v lete vetra, a to zo stolice
50 III| to zo stolice do stolice v takej prudkosti, že bys'
51 III| ľudia vôle vlastnej tušia v cudzincovi rozum, známosť
52 III| tajomnosti svojich nie tak v slovách, ako radšej v tajomnom
53 III| tak v slovách, ako radšej v tajomnom otriasaní sa hlasu,
54 III| pocítil Gilbert a zatriasla sa v ňom celá vnútorná postať. ~
55 III| tajomstvá citu začali preberať v duši jeho. Dobre mu bolo
56 III| uspokojenia vlastného ako v piesni; bo pieseň leje olej
57 III| piesni; bo pieseň leje olej v ranené srdce, pieseň povznáša
58 III| Gilbert hľadá potešenie v piesni. ~Marienka okolo
59 III| rozširujúcich sa obŕv. ~V takomto rozčúlení ihrali
60 III| takomto rozčúlení ihrali city v srdci, motali sa myšlienky
61 III| srdci, motali sa myšlienky v hlave jedna za druhou ako
62 III| času búrky jeden za druhým v tučných, oloveno ťažkých
63 III| Nech si tam búri dnu hlboko v duši, ako chce, ale Marienka
64 III| tak zatriasajúco, a to v reči cudzej, že pieseň jeho
65 III| pieseň jeho mihotala sa citom v Tatrách nepoznaným. ~"Ale
66 III| vidím na čele vašom smútok, v očiach vašich smútok, z
67 III| čo muža bolí tak hlboko v najskrytejšom záhybe duše;
68 III| síce ťaží na človeku celom, v ktorom sa nachádza, ale
69 III| ťažkosťou vlastnou, čo mu v cestu príde a po ňom nič,
70 III| vášnivej, velikánske búrky v sebe obsahujúcu, ale pre
71 III| sa ženská skôr zoberie i v šťastí i v nešťastí, v radosti
72 III| skôr zoberie i v šťastí i v nešťastí, v radosti i smútku,
73 III| i v šťastí i v nešťastí, v radosti i smútku, tak i
74 III| pohliadajúc, akoby prúdy v ňom zimnične prudko kolujúce,
75 III| nejeden mladý pán, bývajúc v dome otca môjho, k vôli
76 III| utratil všetko, zostarel v samých trudoch a nemá nič
77 III| alebo sa rukou preberať v nich od tyla hore. A vaše
78 III| by sa bolo ozvalo z pŕs v hlase mojom." ~"Pravda,
79 III| mnísi, ľudia to tvrdí, ~čo v srdci len boj chovajú ~zato,
80 III| viac nezostalo, ~bo neveria v štastie sveta, ~tak keď
81 III| vlny Jordána, ~keď johanit v nich sa zhliada, ~bo i tá
82 III| trasavé a tak prednesené, že v nich nie obecný, obyčajný,
83 III| zasmušilého muža i zmizla veselosť v tvári jeho. Cituplná, aká
84 III| letom a tokom duše, ktorá v hlaholoch spevu kus krátkeho
85 III| vyletujú z tváre, vyletujú v otriasaní zvukov hlasu vášho.
86 III| pekné si ako ten kvietok v čas jarný, ale beda, keby
87 III| alebo veselosť mysle a potom v prípade tomto len uľavenie
88 III| moc i pobúriť kypiace city v srdci i uspávať myšlienky
89 III| Francie k strýkovi nazad. V tom istom čase priviedli
90 III| Traja spolu bavievali sme sa v detinských rokoch, Helena,
91 III| to bol cit dávno chovaný v prsiach mojich, že som sa
92 III| náš podobný má byť rieke, v ktorej krištáľoch očká nevinných
93 III| nezhliadajú sa, len aby videli v nich obraz svoj, ale i kúpu
94 III| obraz svoj, ale i kúpu sa v nich, aby tým zvlažili krásu
95 III| ďalej po brehoch rieky ruka v ruke i hľadeli sme na seba
96 III| dychu poznal som, že to v prsiach jej búri tak ako
97 III| prsiach jej búri tak ako v mojich, i oči naše pohliadajúce
98 III| neznáte, čo je to, keď sa duša v dušu vpíja a dych jedného
99 III| malé dieťa som myslel, že v dychu jedinej ženy na mňa
100 III| plaču, i zavlnilo sa jej to v prsiach, ako čo by sa bol
101 III| Zatriaslo to ňou a to - prvý raz v živote. Ale neklam sa, Gilbert!
102 III| tam od tisícročí... Ruka v ruke, tvár v tvár hľadeli
103 III| tisícročí... Ruka v ruke, tvár v tvár hľadeli sme na seba
104 III| až kým vplynie a zhynie v prúdoch večnosti. Objali
105 III| spojene, nerozlučne jedna v druhej bývať a tak potúžená
106 III| sa kedy nevôľa vzbudila v mojom mäkkom srdci, to bolo
107 III| vpíjal do duše svojej, hoc v tele druhom bývajúci? ~Už
108 III| divé zraky na mňa; však v krátkom čase bude tvojmu
109 III| pôjdeš do Svätej zeme, abys' v radoch kresťanských za to
110 III| bojoval, zač bojoval otec tvoj v Španielsku.' ~,Nie,' odpoviem
111 III| Neviem, čo sa so mnou v tom okamihu robilo, len
112 III| vieš ty, čo sa robilo v duši mojej?... Bol to zmätok,
113 III| nepomyslel, ako sa to kvasí v útrobách mojich - Ej, bolo
114 III| Dobre, nech umiera, však aj v prsiach mojich umiera a
115 III| a umierať musí - to, čo v nich najľudskejšieho, najkrásnejšieho
116 III| videl na svete. A keď cit v prsiach tvojich nielen zmrzne
117 III| sám tak dobre, že obrat v duši mojej už nie je možný!" ~"
118 III| Gilbertovi zastal dych v prsiach, oči sa obtiahli
119 IV | vyrástol, ešte čeľadníkom súc, v dome otca Veľmožínovho;
120 IV | Veľmožínovho; potom slúžil v dome, vozieval na vozíčku
121 IV | zámku. Preto si aj všetko v dome a v rodine panskej
122 IV | Preto si aj všetko v dome a v rodine panskej dovolil,
123 IV | tom mnoho zakladal, že on v zámku samojediný znal, a
124 IV | rozkazy panny svojej vyplňovať v jeho prítomnosti. Zvyk a
125 IV | aby kto nad nim horoval v priazni u jeho panenky.
126 IV | on Marienku vždy ako oko v hlave a nebol by dopustil,
127 IV | mnícha nevidel okrem u nás v kaplnke dvoch namaľovaných,
128 IV | duše vašej práve u nás, v týchto, ľadových krajoch,
129 IV | svojou šľapajou smrť. Ale v horlivosti svojej a istote
130 IV | vetre ako zástava duchov, v hmlách nad zemou sa vznášajúcich,
131 IV | a bielych plášťov plávať v povetrí, to sa nám zdalo
132 IV | nahrbia za sparného dňa v letnom čase nad krajinou.
133 IV | volia z najvýznamnejších, v boji mužov a veľmajster
134 IV | nášho a mňa sem, aby sme v neprítomnosti kráľovej z
135 IV | a potom udržovali pokoj v týchto nám dosiaľ nepoznaných
136 IV | utíchla, Helenin obraz zanikol v duši mojej, takže len hmla
137 IV | obkľučujúce. Gilbert žije v tebe, dýcha dychom tvojím,
138 IV | obzerala sa sem i tam, i v úzkosti svojej povedala: "
139 IV | myseľ muža tvrdého, súc ale v blízkosti tvojej ako vosk
140 IV | do rehole vašej dané." ~V Gilbertovi sa vzbúrila stará
141 IV | raz pozdvihol hlas, búrku v prsiach udusujúc: "Nie,
142 V | V~Ale nebolo sa mu treba viacej
143 V | Liptov zámok, kde Gllbertovi v dlhom liste potvrdzoval
144 V | bez oprávnenej národnosti v ráde, bez rytierstva, bez
145 V | budúcnosti i stať sa vyhnancom v cudzej krajine bez činu,
146 V | No ale bodlo ho dač v srdci, takže po ňom pravicou
147 V | nevinné stvorenie božie v prsiach jeho. ~Zastavil
148 V | zase tak ticho, pokojne ako v raji." ~Zvečerilo sa a noc
149 V | dievča moje! S vojskom sa v noci nechodí, obzvlášte
150 V | štrnganie ostrôh a zbrane v miešanici s radostnými výkriky
151 V | neopúšťala najmenšej pochybnosti v dobrý výsledok náruživosti
152 V | odrazu vypuknutom nielen v Uhrách vôbec, ale aj v našich
153 V | nielen v Uhrách vôbec, ale aj v našich horných stoliciach." ~
154 V | čo boso idúc, svätý kríž v Jeruzaleme pobozkal. Potom
155 V | vojskom domov navrátil, v Malej Ázii dcéru cisára
156 V | stala sa im obťažnejšou ako v cudzine samej. Velikáši
157 V | zemianstvo, odoberajúc mu v blízkosti sa nachádzajúci
158 V | výbercov desiatku a daní. ~V takomto stave vstúpili križiaci
159 V | Dolniakoch; všetci páni ale sa v tom zhodovali, že kráľ na
160 V | zve zrno prívržencov jeho v krížovej výprave z väčšej
161 V | slušné vyznávajú, že beztoho v krížovej výprave sami mnoho
162 V | som sa vyzvedel, aké je v našich krajoch zmýšľanie
163 V | Starý, nepozorovaný, v kúte stojaci Ondráš zakašľal
164 VI | VI~Spí sa to dobre v našich zdravých hornatých
165 VI | zdravých hornatých krajoch v čistom vzduchu nočnom i
166 VI | myšlienky sa museli snovať v hlave a divné city zahrávať
167 VI | hlave a divné city zahrávať v prsiach jeho, bo koľko ráz
168 VI | zvisla razom a zas stisnúc sa v uzlovatú päsť, svedčila
169 VI | päsť, svedčila o citoch v prsiach, ako vody Váhu,
170 VI | dával rozkazy sluhom svojim v reči cudzej, ktorú Ondráš
171 VI | Vtom sa zjaví na prahu v úplnom odeve rádu svojho
172 VI | odvetí dievča, "nevyspal sa a v jeho veku to veľmi chybí.
173 VI | znamenitého vítať, nuž ho vítame v rúchu, ktoré vítaného ctí." ~"
174 VI | laškujúc, poskakujúc zišla v spoločnosti sprievodcu svojho
175 VI | Prosiekom a Ružomberkom, v rozhovore o Veľmožínovi
176 VI | dolu k Ružomberku, bil sa v čelo dlaňami i vyvolal sám
177 VI | rozdráždene starec. "Lebo ak v tom okamihu neotvoríš, dostaneš
178 VI | Ondrášovi mieril, tu sa mu v okamihu ešte dvaja prítomní
179 VI | vašej izbe a im rozkazy v cudzej reči dával. A teraz,"
180 VI | keby kto z izby vyšiel, v tom okamihu ho skoliť." ~"
181 VI | jeho obozretné počínanie v náradách vojenských a práve
182 VI | východných i o nebezpečenstvách v nepriateľskom kraji, obzvlášte
183 VI | na nové zjavisko a uhádol v okamihu, čo mu ide v ústrety.
184 VI | uhádol v okamihu, čo mu ide v ústrety. Veľmožín sa približoval
185 VI | zašumieval ako zlý duch v povetrí, kým i koňa i jazdca
186 VII| zúčastnilo, ale Koloman v mene otca, kráľa Ondreja,
|