Cap.

1 II |       Ale ty aj znáš, čo máš na nej, a vieš, že by sa aj chladná
2 III|   svojho; on ale odvracia sa od nej, a predsa strieľa strelami
3 III|         ale mi tak zle bolo pri nej, videla som ale, že ste
4 III|   kráčajú po brehoch rieky, ~do nej ich cit tupý lieta. ~A preto
5 III| dychtivosťou, akú som predtým u nej nevidel nikdy, i povedala: ,
6 IV |       sluha tmolí a tmolí okolo nej ako kamenný stĺp a že rozhovorčivosť
7 IV |          to zas len panáčik pri nej. Hľa, tak svet platí," vzdychol
8 V  |      zdanlivo pokojným hlasom k nej prehovoril, chytiac ju za
9 VII|         nikdy nevidel, bo sa na nej nielen zemianstvo stolice