Cap.
1 I | hradskou a Váhom visí, čo ale za dávnych časov bezprostredne
2 I | rukoväti meča dolu, hlava ale bola červenou, zlatom vyšívanou
3 I | šuchot hrmiaci, slabý síce, ale predsa dosť výrečný, takže
4 I | Mladší sa ku staršiemu ozve: "Ale, pán opát, velebný otče,
5 I | Spasiteľa -nie dnes, ani zajtra, ale naveky vekov hotový je obete
6 I | možno v úsudku mojom chybím, ale podľa mojej najlepšej známosti
7 I | bolo mu nie ľúto na srdci, ale radšej otupno na mysli,
8 I | hoc i nemému -slúžiť môže. Ale v povedomí prevahy svojej
9 I | pobočných žiadostí; čo sa ale, po druhé, dotýka ľudu Karpát,
10 I | neverným nič nevykoná; po druhé ale, že ľud hoc ako silný a
11 I | vodcov postaráme sa my. Čo sa ale dotýka kráľa Ondreja a jeho
12 I | Stalo sa to roku 1196. Ale čo sa nestalo? Po smrti
13 I | je jasné, velebný opát, ale predsa neznám, nač práve
14 I | skoro ubezpečené. S tým sú ale ešte i druhé výhody spojené.
15 I | a vy ho máte od polnoci, ale komtúr de Croix, ktorého
16 II | Bol to zámok mohutný, ale mohutnejší jeho pán. Pán
17 II | poklady nie podľa ceny, ale na kusy rátal. On šťastia
18 II | telesná a množstvo ľudstva, ale hlava znajúca uhádnuť okamih,
19 II | svoj oddať môže; Veľmožín ale pri celej oddanosti svojej
20 II | dediča slávy predkov tvojich! Ale nie škoda ťa! Prečo? Marienka
21 II | nekryje hmlistá pošmúrnosť. Ale aj nač? No keď pohliadneš
22 II | a to tvoja Marienka. - Ale ty aj znáš, čo máš na nej,
23 II | bez ochrany osamoteného. ~Ale Uriáš, muž myšlienky a zápalu
24 II | každý udržať nie je vstave, ale kráľ Ondrej na radu cirkvi
25 II | svojho, hoc je mladý. Ty ale máš za príklad slúžiť druhému
26 II | sa iste neumenší; teraz ale treba skorej odhodlanosti
27 II | pri Liptove zámku. ~Prvej ale, akoby ce1á výprava ku Budínu
28 II | výpravu do Svätej zeme. ~Keď ale všetkému bol koniec a páni
29 II | prestalo, hádam očkom inakším, ale čo nás po tom - očkom panenstva. -
30 II | obrazotvornosti mojej! - Ale nechže ti je! Ty, pán Imrich
31 III| čo je žena, slabá síce, ale mohutná oproti vnútornostiam
32 III| tvoje a tebe iskriace! ~Ale čo? Čo ho do toho? Mne alebo,
33 III| Občiahol by rád dievča - ale ona nevesta druhého muža -
34 III| občiahol by rád dievča, ale je mních - a koniec, koniec
35 III| nevesta. ~Škoda ťa, Gilbert! ~Ale zas, keď nikde na svete
36 III| obstaranie priateľa svojho; on ale odvracia sa od nej, a predsa
37 III| hlboko v duši, ako chce, ale Marienka to spozorovať nesmie,
38 III| slabej citlivej dievčiny, ale i skaly stien zámku preniknúť
39 III| v Tatrách nepoznaným. ~"Ale preboha, čo vám je?" hovorila
40 III| čo mi je síce neznáme, ale predsa cítim, že vás dač
41 III| najskrytejšom záhybe duše; ale viem, že nepochopíš, ako
42 III| celom, v ktorom sa nachádza, ale vyhodený súc do sveta, oproti
43 III| perách vidieť bolo nepatrné, ale predsa významné hýbanie.
44 III| i z čela i z tváre bys' ale vyčítať mohol, že hladina
45 III| búrky v sebe obsahujúcu, ale pre nával nekonečného oceánu
46 III| zas len nevedelo prečo. ~Ale ako to už raz na svete býva,
47 III| zimnične prudko kolujúce, ale na povrch predrať sa nemohúce,
48 III| usmievajúc sa povedala: "Ale, pán Gilbert, nehovorteže
49 III| vy ste múdry pre druhých, ale pre seba nie." ~Gilbert
50 III| Pravdu máš, Marienka! Ale keď tys' múdrejšia odo mňa,
51 III| pravda! Obzvlášte on. Vy ale blúdite po svete, a keď
52 III| pravicu i hrozí mu prstom: "Ale musíte slovu stáť, musíte
53 III| lepšie ako ja rozumiete. - No ale teraz počúvajte." I začala
54 III| pozrel na ňu nie síce pyšným, ale takým okom, ako keď sa dívame
55 III| rozumiem," odpovie Gilbert, "ale však si povedala, že nerozumieš
56 III| povedala som tak, tak; ale vy sa nevyhovárajte tým,
57 III| síce taká, ja neviem aká, ale mi tak zle bolo pri nej,
58 III| bolo pri nej, videla som ale, že ste vy hneď boli lepší,
59 III| i mesiac studeným okom; ~ale keď templár i johanita ~
60 III| napodobnený, od druhého pošlý, ale vlastný cit zakypel, prezradzovali
61 III| čistým zrakom do očú: ~"Ale, pán Gilbert! Či sa ozaj
62 III| rozpomienky!" odpovedal on. ~"Ale čo by ich budila ja," odpovie
63 III| človekom, krotiteľom svojím. Ale mužská povaha nikdy na sebe
64 III| ten kvietok v čas jarný, ale beda, keby prišli na teba
65 III| Gilbert, čo povedať chcete, ale nebojte sa, moje srdce nezvädne,
66 III| uľavenie srdcu vášmu." ~"Ale tys' mi dieťa moje predrahé,"
67 III| predtým ukryť zamýšľal. ~Ale Marienka mu odokryla tvár
68 III| dôverne do očú, preriekla: "Ale bola pekná, krásna?" ~"Keď
69 III| nadzemského, nielen výrazy slov, ale otriasaním, hrmením dychu
70 III| Helene!" tak hovoril Gilbert, ale po malej prestávke, oprúc
71 III| Marienku, mimovoľne preriekol: "Ale jej duša?" - a to hlasom
72 III| I zakryl si Gilbert oči, ale po malej chvíli pokračoval
73 III| videli v nich obraz svoj, ale i kúpu sa v nich, aby tým
74 III| Nehovorili sme nič, nič; ale po jej dychu poznal som,
75 III| mojich vodrať sa chcela... Ale, dievča," pokračuje ďalej,
76 III| božstvo potoky rosy nebeskej. ~Ale čo ďalej hovoriť o tom?!
77 III| Gilbert bol vo vytržení, ale museli ho rozpomienky na
78 III| slová také nepočula nikdy, ale jej predsa bolo pritom skoro
79 III| to - prvý raz v živote. Ale neklam sa, Gilbert! To naše
80 III| ďalej, pán Gilbert!" ~Ten ale spustil ruky dolu, ovesil
81 III| akým okom som zagánil, ale on, priateľ môj, sa chladne
82 III| mojej bola moja; a teraz?!' ~Ale nač ďalej hovoriť? Po slovách
83 III| hovoril, Helena tak hľadela, ale nikto na to nepomyslel,
84 III| rozumnosť, moja poslušnosť! ~Ale čo ďalej o tom hovoriť?" -
85 III| zničila dni žitia môjho!... Ale tu čo? Vezmeš, človeče,
86 III| nielen zmrzne ako cencúľ, ale vymrie tak, že je až na
87 III| ich bála, keby boli takí. Ale vás to bezpochyby vojna
88 IV | jemu do toho nebolo nič; ale keď i Veľmožín sám dieťaťu
89 IV | Táto to ani nespozorovala, ale naostatok jej predsa do
90 IV | opýta sa ho. ~"Nič." ~"Ale povedzže mi, hriešna duša,
91 IV | Nač?" bola odpoveď. ~"Ale, Ondráško, vari sa ti rozum
92 IV | sluha."Čo vás po ňom?" ~"Ale tys' celý blázon, Ondráško!" ~"
93 IV | dvíha nie viac Ondráš, ale ten cudzí panáčik; keď jej
94 IV | úbohá duša, trp, len trp." ~Ale Ondráš teraz dvihol hlavu
95 IV | koľko chcete, ja nedbám, ale teraz tu pána niet, ani
96 IV | cudzí pánko chce vziať?" ~"Ale, Ondráško, vidíš, aký si
97 IV | hriechy po chrbte šibe, druhý ale na kolenách kľačí a Pána
98 IV | týmto mladochom prišiel; ale i tento bol pokorný, dával
99 IV | takých mníchov ja rád vidím! Ale toto? Toto má byť mních? -
100 IV | toto? Toto má byť mních? - Ale však sa ten ani modliť nevie!
101 IV | nikto doteraz nepočul. Aha, ale on zná inšie kúsky! Keď
102 IV | nie hádam pri modlidbe ale pri našej Marienke. A keď
103 IV | nebolo by to ešte nič, ale čo ucho počuje, za to by
104 IV | veru to nejde po dobrom." Ale ktože sa viac a Ondráša
105 IV | miest k obydliu zanechali. Ale keď títo nielen znovu začali
106 IV | nielen znovu začali pútnikov, ale aj tieto mestá napádať,
107 IV | nepriateľských. Saracén ale stiahol sily i z Egypta
108 IV | Kresťania bojovali statne, ale podľahli, len johaniti a
109 IV | za svojou šľapajou smrť. Ale v horlivosti svojej a istote
110 IV | z najmladších - mňa. Ja ale vzoprel som sa tomu a voľba
111 IV | roztrúsených bratov zvolať, nových ale ta vyslať, aby mládež vyzývali
112 IV | nepoznaných krajinách." ~"Ale vy to teraz nebanujete,"
113 IV | mať," pretrhne ho dievča, "ale naše pekné hory, naše voňavé
114 IV | Gilbert, raz neverím." ~"Ale uveríš, dievka moja," odpovie
115 IV | pod popolom dlho tlieť, ale keď zafúka do pahreby vietor,
116 IV | sa, zvesil oko i hlavu, ale razom ju zas vyšvihol dohora,
117 IV | len hmla po ňom zostala. Ale aj táto s vychádzajúcim
118 IV | úzkosti svojej povedala: "Ale, pán Gilbert, čože sa vám
119 IV | myseľ muža tvrdého, súc ale v blízkosti tvojej ako vosk
120 IV | vypátrať chceli. ~Dievča sa ale zobralo pomaličky i vypovedalo: "
121 IV | pošmúrnych jesenných večerov. ~Ale ešte raz pozdvihol hlas,
122 V | V~Ale nebolo sa mu treba viacej
123 V | Sláva tá tam! - myslí si, ale razom sa zas vystrie, hodí
124 V | hlavou i vyvolá: "Nie!" - No ale bodlo ho dač v srdci, takže
125 V | šeptal: "Nemožno, nemožno!" - Ale po ďalšom rozmýšľaní prudko
126 V | johanitových zavisol. ~Gilbert ale krútil hlavou i vypovedal: "
127 V | do vašich výprav, keď ja ale otca môjho skoro uvidím,
128 V | odo mňa viac nepôjde. - Ale nič, nič mi viac nehovorte,"
129 V | okolím. Gilbert chcel odísť, ale rozčúlená a radosťou preniknutá
130 V | to, oni to!" ~Johanitu to ale trhlo; zbledol ako smrť
131 V | spodná gamba. Spamätal sa ale skoro, chytil Marienku za
132 V | noci nechodí, obzvlášte ale cez Váh nie; bude to dáky
133 V | nepriam okolo srdca, dievča ale vyskočilo ako srnka a vrhlo
134 V | silu mužskosti. Nepomyslel ale na rozličnosť povahy ľudí
135 V | vypuknutom nielen v Uhrách vôbec, ale aj v našich horných stoliciach." ~
136 V | do vlasti svojej, cesta ale do Budíka stala sa im obťažnejšou
137 V | sa nachádzajúci majetok, ale spolu i dôchodky kráľovské
138 V | oddanej vyhnalo. Pošťastilo sa ale kráľovi i s križiakmi prísť
139 V | Dolniakoch; všetci páni ale sa v tom zhodovali, že kráľ
140 V | prehodí na to Marienka, "ale ty len vždy im hovoríš o
141 V | prevetí na to Marienka, "ale ja by som predsa rada vedieť,
142 V | nemôžem," odpovie Imrich, "ale všetci navrátivší sa páni
143 V | a mrmlal dač pod nosom, ale nevšimol si ho nikto. ~"
144 V | lebo zajtra nenavrátil; ale ak sa navráti, to by nám,
145 V | viac času nezbývalo." ~"Ale ozajst, Imriško, mám ísť
146 V | navrátite." odpovie Imrich, "ale teraz poďme spať, bo je
147 V | Čertovicou popri Hrádku. Ale teraz dobrú noc!" ~"Dobrú
148 VI | vrhol sa na lôžko. ~Ešte sa ale ani rozbriežďovať nezačínalo,
149 VI | Ondráš ťahal, kroky jeho ale boli brnkaním dlhých ostrôh
150 VI | ktorú Ondráš nerozumel síce, ale nič dobrého netušiaceho
151 VI | predsa pritom studený mráz. Ale čo robiť? Zotrel si z čela
152 VI | Gilbertov, namiesto tohoto ale dnu vstúpi starý Ondráš. ~"
153 VI | Niet času o tom hovoriť! Ale prosím vás, prosím vás a
154 VI | vezmúc dievča popod ruku. ~"Ale čo ste sa dnes tak pripravili,
155 VI | odpovie Gilbert dievčaťu, "ale keď máme koho znamenitého
156 VI | Dobre," pokračuje Marienka, "ale ja len tak pomaličky na
157 VI | Tys' hlavaté dievča, ale nechže ti bude! Keby to
158 VI | čas, nepovedal by som nič, ale za pár hodín sme hádam i
159 VI | s ním. ~Na Liptove zámku ale nastala medzitým trma-vrma. ~
160 VI | Marienka s Gilbertom odišla; ale sotvaže sa vzdialili, tu
161 VI | starec ani okamih nemeškal, ale s drgajúcimi zubami bežal
162 VI | cestou, nie hore k Hrádku, ale dolu k Ružomberku, bil sa
163 VI | Paľo to chcel urobiť, bol ale odsotený, že sa len pri
164 VI | stojacej zastavil. Ondráš ale pozdvihol drúk a udrel strážcu
165 VI | Imrichovi na ruku obesili, ale starec sa mu o nohy ovinul
166 VI | sekerami a čakanmi!" Sám ale vyskočiac, vzal drúk a tĺkol
167 VI | má o všetkom tom myslieť; ale rozdráždená horlivosť starca
168 VI | starého Ondráša. ~Tento ale už mal osedlané kone a ako
169 VI | teraz odviedol, nejdúc hore, ale dolu Váhom, on vás zamkol
170 VI | zastavil vrátny. ~Starý Ondráš ale začal: "Nuž ty mamľas! Ty
171 VI | výsledkom ich predsavzatia; ale dnes neunavený a k podivu
172 VI | nepriateľskom kraji, obzvlášte ale vo Svätej zemi, skrátil
173 VI | Medzi vlnami týmito sa ale spolu ligot slnca na šišakoch
174 VI | zdá, že to bude otec tvoj! Ale ponáhľajme sa, aby nás nepredišlel,
175 VI | nad Váhom ležiacim. ~Tu ale zavolalo z hory: "Postoj,
176 VI | svojej koňa. Kôň sa vzpínal, ale skala, na ktorej práve zastali,
177 VII| radcom ,kráľa Ondreja, prv ale, kým na Budín odišiel, držal
178 VII| zemianstvo stolice zúčastnilo, ale Koloman v mene otca, kráľa
179 VII| párik zosobášiť. ~Nad týmto ale nikto nemal väčšie potešenie
180 VII| opravdivé vnúčatá. Týmto ale aspoň sto ráz za týždeň
181 VII| mráčky sťahovať na čele jeho. Ale Marienka ho pohladkala po
|