Cap.
1 I | vypínajúcej a docela v zemi tak zasadenej, že bys' myslel,
2 I | až do pol pŕs zakopaný. Tak ľudia mlčia o útvoroch mien,
3 I | oceľou pokrytej šiji, i tak vzbudzoval šuchot hrmiaci,
4 I | ďalej mních, "pána môjho a tak možno v úsudku mojom chybím,
5 I | nemáš nad ľud Karpát; a tak kým nazdávate sa vy, že
6 I | svojej pokračoval ďalej: "Tak je, pán komtúr, tak, za
7 I | ďalej: "Tak je, pán komtúr, tak, za jedno preto, že ak chceme
8 I | nútený, predstaveným svojim a tak si vynadobudnúť za krátky
9 I | Svätej zeme a prtpravoval tak dielo oslobodenia hrobu
10 I | i opanoval tieto kraje. Tak dlho opan zostala nenávisť
11 I | rádu nášho, ktorý v Uhrách tak málo účasti mal. Známo nám
12 I | proti Ondrejovi pomáhali; tak teraz Ondrej na radu kňazstva,
13 I | výprave do Svätej země, tak sú Horné Uhry pre výpravu
14 I | dni do Liptova cestujem -tak vy zostanete tu ,a neodídete
15 II | označil ako za starodávna a tak údolia predtým smer ciest
16 II | docela zabudnuté, alebo aspoň tak naboku odstavené, že nikomu
17 II | hromadu salašov a oviec. Tak štrng zvonca, brink spiežovca,
18 II | poľských a udržoval Halič; tak bol pán jeho i pre kráľa
19 II | dieťa tvoje uhliadnúc ho. - Tak ťažko otcovi zanechať miláčka
20 II | tu sa postaral popredku, tak ako inde, o udržanie moci
21 II | nezväčší moc tvoja pritom, tak sa iste neumenší; teraz
22 II | medzi sebou počitovali. Tak sa časy menia. ~Pán Imrich
23 III| čelom a očkami - Ó Bože! - tak jasne, tak nevinne, tak
24 III| očkami - Ó Bože! - tak jasne, tak nevinne, tak horúco iskriacimi. ~
25 III| tak jasne, tak nevinne, tak horúco iskriacimi. ~Neklam
26 III| pramene tajomnosti svojich nie tak v slovách, ako radšej v
27 III| mu bolo pritom, a predsa tak úzko. Občiahol by rád dievča -
28 III| druhého muža - a predsa tak milo s ním rozpráva, občiahol
29 III| to spozorovať nesmie, a tak ruka Gilbertova čiaha za
30 III| trasúcich sa úst mnícha sa ozve tak prenikavo, tak zatriasajúco,
31 III| mnícha sa ozve tak prenikavo, tak zatriasajúco, a to v reči
32 III| nie, pán Gilbert? Ja vás tak rada mám, tak rada počúvam
33 III| Gilbert? Ja vás tak rada mám, tak rada počúvam vaše slová,
34 III| že vás dač bolí, a bolí tak veľmi, že by mi to skoro
35 III| skoro slzy z očí vytislo." ~"Tak, dievka moja!" odpovie s
36 III| pochopila, čo muža bolí tak hlboko v najskrytejšom záhybe
37 III| nešťastí, v radosti i smútku, tak i teraz Marienka. ~Gilbert
38 III| keď sa ti nepáči spev môj, tak zaspievaj mi ty dačo a uvidiš,
39 III| odučím tvojmu spôsobu." ~"Tak?" odvetí Marienka, "no dajte
40 III| Marienka, "vaše vlasy sa tak od starosti bielia, že sa
41 III| černejú od uhlia i ležia tak pokojne na šiji vašej, že
42 III| Pravda, povedala som tak, tak; ale vy sa nevyhovárajte
43 III| Pravda, povedala som tak, tak; ale vy sa nevyhovárajte
44 III| taká, ja neviem aká, ale mi tak zle bolo pri nej, videla
45 III| neveria v štastie sveta, ~tak keď kráčajú po brehoch rieky, ~
46 III| a tóny piesne trasavé a tak prednesené, že v nich nie
47 III| Gilbert! Či sa ozaj aj vám tak stalo, ako pieseň vaša hovorí?" ~"
48 III| že vám bude potom ľahšie, tak ako mne, keď sa môžem tak
49 III| tak ako mne, keď sa môžem tak dobre, dobre vyhovoriť,
50 III| človek tvrdý, neústupný tak pred ňou ako silný lev pred
51 III| aspoň tvár dôslednosti; tak to bolo s ním. Práve preto
52 III| svoje, také milé, utešené; tak je i lepšie dievčine, keď
53 III| vychádzajúceho z pŕs človeka, tak to iste urobil Stvoriteľ
54 III| najprvnejších pri Helene!" tak hovoril Gilbert, ale po
55 III| viacej výhod zemských." ~"Tak je, dieťa moje!" ~"Teda
56 III| otca nevidel viacej. Keď tak, bol majetok náš odňatý,
57 III| zvlažili krásu svoju. ~I dobre, tak dobre mi bolo na srdci. ~
58 III| že to v prsiach jej búri tak ako v mojich, i oči naše
59 III| ústach mojich, ako čo by dnu, tak docela dnu, do vnútornosti
60 III| dušu vpíja a dych jedného tak obveje druhého, že nezná,
61 III| životov a za sto svetov. ~Tak to bolo so mnou a tak vrúcne,
62 III| Tak to bolo so mnou a tak vrúcne, tak srdečne, tak
63 III| bolo so mnou a tak vrúcne, tak srdečne, tak skrúšene ako
64 III| tak vrúcne, tak srdečne, tak skrúšene ako malé dieťa
65 III| líčenie mohamedánskeho raja, tak by tento musel oblednúť
66 III| žiarou a liskom chvíľ, týchto tak ako človek, utajujúci hriechy
67 III| na vrchoch vašich, i bola tak celú útrobu človeka prenikajúca,
68 III| naše nie pre teba. To len tak, tak - že to práve tak bolo. ~
69 III| nie pre teba. To len tak, tak - že to práve tak bolo. ~
70 III| len tak, tak - že to práve tak bolo. ~Dievča začalo silnejšie
71 III| sme si, že tok žitia nášho tak spolu tiecť bude cez celé
72 III| nerozlučne jedna v druhej bývať a tak potúžená silou novou všetkým
73 III| vypovedal: ,No, no, nehádž tak divé zraky na mňa; však
74 III| Rhôny synovec váš oslávi tak, ako posiaľ žiaden úd rodiny
75 III| usmial spokojne i povedal: ,Tak ťa mám rád, syn môj drahý,
76 III| oddáš osudu tvojmu.' ~Strýc tak hovoril, Helena tak hľadela,
77 III| Strýc tak hovoril, Helena tak hľadela, ale nikto na to
78 III| si, čo chceš; nech ti je tak Pán Boh na pomoci, ako si
79 III| bytnosť jeho sa rozplamenila tak, že sa Marienka triasť začala
80 III| zmrzne ako cencúľ, ale vymrie tak, že je až na treťom svete
81 III| všetko skúsil a znám sa sám tak dobre, že obrat v duši mojej
82 III| už nie je možný!" ~"Nie tak, nie, pán Gilbert," odvetí
83 IV | si vždy dač pod nosom a tak sa zdá, že sa viacej ani
84 IV | len panáčik pri nej. Hľa, tak svet platí," vzdychol si
85 IV | také hrozné prihodilo. A tak, úbohá duša, trp, len trp." ~
86 IV | ani pána Imricha niet, a tak ja to trpieť nemôžem. Povedzteže
87 IV | to škúli naľavo i ide mu tak jazyk ako mlyn, nie hádam
88 IV | sem doviedol. Aha! To sa tak na ňom liští, že ani na
89 IV | povetrí, to sa nám zdalo tak, ako keby orol perute svoje
90 IV | i pre krížové ťaženia a tak poslali i komtúra nášho
91 IV | už ja vidím, že je to tak. A k tomu chcete byť taký
92 IV | Chcem, abys' ty ľúbila mňa tak ako ja teba." ~Slová tieto
93 V | samým zrozumiteľné šepotajú, tak sa donášali chýry až hen
94 V | počúval s vy valenými očima tak pozorne každé slovko, že
95 V | i vypovedal: "Neraduj sa tak, Marienka! Otec tvoj iste
96 V | my si tu budeme žiť zase tak ticho, pokojne ako v raji." ~
97 V | za rúčku i povedal: "Nie tak, nie tak, dievča moje! S
98 V | i povedal: "Nie tak, nie tak, dievča moje! S vojskom
99 V | hádam nikdy ešte necítil tak opustenosť svoju na svete,
100 V | opustenosť svoju na svete, tak zahrnutú náklonnosť svoju
101 V | ako práve teraz. A preto i tak ľúbil Marienku nad všetko
102 V | bezprostredne spravovali, tak ste mne odovzdali Zvolen,
103 V | kráľovi bulharskému. ~Keď sa tak križiaci cez cudzie krajiny
104 V | hlasom: "Dobre teda, keď tak veci stoja! Povedzte mi
105 V | sprostredkovať povolaní, a tak len u kráľa výsadu vymôcť
106 V | výprave sami mnoho utratili; i tak že zasluhujú i pre seba
107 V | všetci navrátivší sa páni tak mysleli." ~"Poďme mu, Imriško,
108 V | záležať bude. ~Teraz som tak utrmácaný, že si odpočinúť
109 V | hore Boršodom a Gemerom, a tak príde bezpochyby Čertovicou
110 VI | horlivý milenec, keď sa tak sladko odoberá a bude to
111 VI | ruku. ~"Ale čo ste sa dnes tak pripravili, pán Gilbert,
112 VI | odveti johanita, "znáš, že si tak veľmi odpočinku žiadal." ~"
113 VI | pokračuje Marienka, "ale ja len tak pomaličky na prstoch pôjdem
114 VI | zámocký a odtiaľ hore na vežu tak ľahko ako osemnásťročný
115 VI | polopokojne Gilbert, "i mne sa tak zdá, že to bude otec tvoj!
116 VI | brodu, ani člnov niet a tak musí celý zástup na druhom
117 VI | nemám teba mať a mám zhynúť, tak zahyňme spolu!" I uchytiac
|