Cap.

  1 I  |         nad hradskou a Váhom visí, čo ale za dávnych časov bezprostredne
  2 I  |        menom dač tajomstva plného, čo stať sa tu muselo dakedy,
  3 I  |         ideme, tým menej rozumiem, čo je vlastne príčinou našej
  4 I  |    oddialených krajov; nerozumiem, čo za výhodu naša prítomnosť
  5 I  |            nájsť môže; nerozumiem, čo pri tom Uhorská krajina
  6 I  |    všelijakých pobočných žiadostí; čo sa ale, po druhé, dotýka
  7 I  |      odhodlal k výprave vojenskej, čo je uňho najťažšie, to sa
  8 I  |            vodcov postaráme sa my. Čo sa ale dotýka kráľa Ondreja
  9 I  |         Stalo sa to roku 1196. Ale čo sa nestalo? Po smrti Belu
 10 I  |      Sedmohradsku majetky obdaril. Čo sa dotýka vašej osoby;"
 11 I  |           do Svätej zeme - udržať, čo by nemožným bolo, keby o
 12 I  |       panovania presvedčený nebol. Čo tu hovorím, to spolu súvisí
 13 I  |         naša má isté ciele, ktoré, čo odo mňa záleží, dozaista
 14 II |           a páni v Horných Uhrách, čo by koľvek podujali môžu
 15 II |        uhádnuť okamih, v ktorom sa čo podujať má, rozhoduje nad
 16 II |        Marienka. - Ale ty aj znáš, čo máš na nej, a vieš, že by
 17 II |           Veľmožín dlho rozmýšľal, čo počať má, Uriáš podnecoval
 18 II |            že predkovia ľudí tých, čo takéto maličkosti teraz
 19 II |           hádam očkom inakším, ale čo nás po tom - očkom panenstva. -
 20 III|          srdca. I pocítil Gilbert, čo je žena, slabá síce, ale
 21 III|        tvoje a tebe iskriace! ~Ale čo? Čo ho do toho? Mne alebo,
 22 III|            tebe iskriace! ~Ale čo? Čo ho do toho? Mne alebo, tebe -
 23 III|          duša - duša, tá si myslí, čo chce a vysiela pramene tajomnosti
 24 III|       predsa nikoho na svete niet, čo by zháňal starosti z čela
 25 III|         nepoznaným. ~"Ale preboha, čo vám je?" hovorila na to
 26 III|         hovorila na to Marienka. ~"Čo mi je, dievča," odpovie
 27 III|       smútok." ~"Na ústach mojich? Čo teba do úst mojich?" ~"Je
 28 III|          že dačo šepcú slová vaše, čo mi je síce neznáme, ale
 29 III|       možno, že bys' ty pochopila, čo muža bolí tak hlboko v najskrytejšom
 30 III|           ničí ťažkosťou vlastnou, čo mu v cestu príde a po ňom
 31 III|  nerozumiem ani každé druhé slovo, čo hovoríte," ~"Dobre máš,
 32 III|          sa mu smiať chce." ~"Ach, čo! Vás nezabáva nič i myslíte
 33 III|         odpovie johanita, "človek, čo skúsil všetko, ktorý utratil
 34 III|           seba: "Dávno to bolo!" ~"Čo dávno?" zbadajúc a počujúc
 35 III|      vypovie. "Ach, vy starký, vy, čo ste všetko skúsili, vy,
 36 III|            ste všetko skúsili, vy, čo viac nič nemáte na svete." ~"
 37 III|        svete." ~"Nemám." ~"I máte, čo by ste nemali, máte aspoň
 38 III|       slovo." I zvesila hlavu, ako čo by sa hnevala. ~Gilbert,
 39 III|           a teraz ste onemeli, ako čo by ste nič predtým neboli
 40 III|          slovám mojim a že všetko, čo z úst mojich pochádza, prv
 41 III|           tým, lež zaspievajte tú, čo ste si včera nôtili, bo
 42 III|            mnísi, ľudia to tvrdí, ~čo v srdci len boj chovajú ~
 43 III|      zhliada, ~bo i tá rieka cíti, čo je to ~nám najmilších ľudí
 44 III|  rozpomienky!" odpovedal on. ~"Ale čo by ich budila ja," odpovie
 45 III|           cudzí, povedzte mi teda, čo vám na srdci ťaží a uvidíte,
 46 III|           Viem, viem, pán Gilbert, čo povedať chcete, ale nebojte
 47 III|             že tým prezradzuje to, čo predtým ukryť zamýšľal. ~
 48 III|            si po dlhej prechádzke. Čo mi bolo po svete? Tvár jej
 49 III|      zavisla na ústach mojich, ako čo by dnu, tak docela dnu,
 50 III|        takí necitliví, že neznáte, čo je to, keď sa duša v dušu
 51 III|          obveje druhého, že nezná, čo sa s ním robí, i že by ten
 52 III|         potoky rosy nebeskej. ~Ale čo ďalej hovoriť o tom?! Prežili
 53 III|           času roztápa i tie ľady, čo sa nakopili za sto rokov
 54 III|           sa jej to v prsiach, ako čo by sa bol elektrickým dákym
 55 III|           dievča, "aby som vedela, čo sa stalo s vami!" ~"Stalo
 56 III|            bolo vtedy po prvý raz. Čo bolo mňa doňho, keď som
 57 III|      vyzískať si máš teraz sám to, čo vyzískal si otec tvoj, oslávenie
 58 III|          Zatriasol som sa, znajúc, čo to má znamenať, ako osika. ~
 59 III|           vydobyť musíš.' ~Neviem, čo sa so mnou v tom okamihu
 60 III|          mal nad otca, nad všetko, čo je človeku drahé na svete,
 61 III|           ruku Marienky, "vieš ty, čo sa robilo v duši mojej?...
 62 III|         bytosti mojej! I nevediac, čo hovorím, volal som: ,Strýko,
 63 III|        Strýko, opýtajte sa Heleny, čo ona povie tomu; nie, nie!
 64 III|         hodín predtým bolo s tebou čo; a teraz čo? Predtým duša
 65 III|           bolo s tebou čo; a teraz čo? Predtým duša duše mojej
 66 III|          Helena stála pri tom, ako čo by to nič nebolo, a strýc
 67 III|   rozumnosť, moja poslušnosť! ~Ale čo ďalej o tom hovoriť?" -
 68 III|   johanitom. A ty, Helena, rob si, čo chceš; nech ti je tak Pán
 69 III|         dni žitia môjho!... Ale tu čo? Vezmeš, človeče, široký
 70 III|        umiera a umierať musí - to, čo v nich najľudskejšieho,
 71 III|          mohli pokojne, keď ľudia, čo vám nikdy nič neurobili,
 72 IV |        Marienka s Gilbertom robiť, čo sa jej len páčilo. Jeho
 73 IV |            rodine panskej dovolil, čo sa mu len páčilo. ~Teraz
 74 IV |   najposlednejšej ihly a nite, kde čo z Marienkiných vecí ležalo.
 75 IV |     panenky. On sa nestaral nikdy, čo si tam pán robí so svojím
 76 IV |    rozhovorčivosť jeho prestala. ~"Čo ti je, Ondráško, čo?" opýta
 77 IV |    prestala. ~"Čo ti je, Ondráško, čo?" opýta sa ho. ~"Nič." ~"
 78 IV |           Ondráša!" odpovie sluha."Čo vás po ňom?" ~"Ale tys'
 79 IV |             a potom toho starkého, čo tu sem s týmto mladochom
 80 IV |          odev, ako ten starký pán, čo ho sem doviedol. Aha! To
 81 IV |         nebolo by to ešte nič, ale čo ucho počuje, za to by sa
 82 IV |            na Marienku, a to okom, čo ju do seba, jej celú postavu,
 83 IV |            Nech ti je Gilbert tým, čo si ty jemu - a on ťa vznášať
 84 IV |         Gilbert, čože sa vám robí? Čo vlastne chcete odo mňa?" ~"
 85 IV |         tvojej ako vosk mäkkého. - Čo ja chcem? ~Chcem, abys'
 86 IV |           hľadeli na Marienku, ako čo ,by vodrať sa do vnútornosti
 87 IV |        Jesto ešte niekto na svete, čo má moc dané sľuby rozväzovať.
 88 V  |      prudko dupol nohou ivyvolal: "Čo? Nemožno? - Johanitovi všetko
 89 V  |     nepodarenou výpravou a bohzná, čo ho očakáva." ~"Dajte mi
 90 V  |       Dajte mi pokoj, pán Gllbert! Čo ma do vašich výprav, keď
 91 V  | neodpovedal. ~Na veži zatrúbili. ~"Čo to?" vyskočiac opýta sa
 92 V  |           zeme; sám kráľ bol prvý, čo boso idúc, svätý kríž v
 93 V  |      biskupský desiatok a dane, ba čo viac, začala sa i od kresťanstva
 94 V  |          mu, že sa stane s ním to, čo sa stalo s jeho synom Kolomanom,
 95 V  |            stoja! Povedzte mi len, čo hovoria k tomu páni horných
 96 V  |      výsadu vymôcť pre zemianstvo, čo obzvlášte z ich strany preto
 97 V  |      hrozne rozľútený nad všetkým, čo pri návrate skúsil. Uhrom
 98 V  |        zvedavo Marienka. ~"Blázon, čo by si nešla, však sa beztoho
 99 VI |           pritom studený mráz. Ale čo robiť? Zotrel si z čela
100 VI |       zaklínam na otca, na všetko, čo vám je svätého, nechoďte,
101 VI |           dievča popod ruku. ~"Ale čo ste sa dnes tak pripravili,
102 VI |         vezmúc do ruky prvší drúk, čo popadol, k izbám Imrichovým. ~"
103 VI |             A tu ležia jeho ľudia, čo ich postavil k vašej izbe
104 VI |  vojenských a práve preto nevedel, čo si má o všetkom tom myslieť;
105 VI |            A Imrich, neznajúc ani, čo sa mu robí, nasledoval horlivo
106 VI |           sa dupotu, odporné tomu, čo ho očakával. ~Gilbert, dráždiac
107 VI |       zjavisko a uhádol v okamihu, čo mu ide v ústrety. Veľmožín