Cap.

 1 I  |                                   I~Keď ideš cestou od Liptovskej
 2 I  |            zbožného zápalu, ktorý - keď mu povieš, daj život za
 3 I  |             neverných znovu upadol, keď títo, nehľadiac na zmužilosť
 4 I  |        možnému spôsobu bojovania, a keď sa raz odhodlal k výprave
 5 I  |      pokračuje horlivejšie starec, "keď kráľ Bela III. zomieral,
 6 I  |             ku ktorému ideme teraz; keď sa pripojí tento k výprave
 7 II |           zeme, jeho rožný dobytok, keď nebolo snehov, chutne sa
 8 II |        Ctihodný otče ! Pravdu máte, keď Liptov za dôležitý pokladáte,
 9 II |          pošmúrnosť. Ale aj nač? No keď pohliadneš si na svoje dieťa,
10 II |            ľud pod zástavy krížové. Keď v Uhrách králi zvestovali
11 II |            výpravu do Svätej zeme. ~Keď ale všetkému bol koniec
12 II |        dedine docela jednoduchej, a keď prídeš na trh do Mikuláša
13 II |            druha detinstva svojho a keď nastali doby, kde detinstvo
14 III|             I dobre je mužovi činu, ked útla ruka ženskej, útlou
15 III|           to pekné stvorenie božie, ked prišlo k nemu, usmievalo
16 III|        Škoda ťa, Gilbert! ~Ale zas, keď nikde na svete pomoci niet,
17 III|        strieľa strelami očí za ňou, keď myslí, že ona to nepozoruje,
18 III|             slová, že mi je smutno, keď vidím na čele vašom smútok,
19 III|           Pravdu máš, Marienka! Ale keď tys' múdrejšia odo mňa,
20 III|         človeka, ktorý by sa smial, keď sa mu plakať, a plakal,
21 III|             sa mu plakať, a plakal, keď sa mu smiať chce." ~"Ach,
22 III|             ale blúdite po svete, a keď prídete domov, to je tvár
23 III|           šomrú mne neznáme slová a keď tu i tu niečo zanôtia, to
24 III|     poh1adká si dlhú čiernu bradu, "keď sa ti nepáči spev môj, tak
25 III|         pyšným, ale takým okom, ako keď sa dívame na smiešne nápady
26 III|          Vidíte, sľúbili ste mi, že keď ja zaspievam, i vy zaspievate,
27 III|             ste vy hneď boli lepší, keď ste si ju odspievali." ~"
28 III|            ste si ju odspievali." ~"Ked chceš, dobre, tu ju máš!"
29 III|             tečú povoľným tokom, ~i keď sa slnce do nich nahliada ~
30 III|          mesiac studeným okom; ~ale keď templár i johanita ~na jeho
31 III|       neveria v štastie sveta, ~tak keď kráčajú po brehoch rieky, ~
32 III|          preto syčia vlny Jordána, ~keď johanit v nich sa zhliada, ~
33 III|             i najväčšiu radosť mám, keď môžem komu na srdci uľaviť,
34 III|          potom ľahšie, tak ako mne, keď sa môžem tak dobre, dobre
35 III|             dobre, dobre vyhovoriť, keď ma dačo trápi." ~Gilbert
36 III|           tak je i lepšie dievčine, keď ani nepozná, že by mrazy
37 III|            sa, moje srdce nezvädne, keď vy mi len o sebe rozprávať
38 III|          Ale bola pekná, krásna?" ~"Keď ruka božia na človeka daktorého
39 III|       vyliala všetky poklady krásy, keď sa nad kým zaligotalo slnce
40 III|            som otca nevidel viacej. Keď tak, bol majetok náš odňatý,
41 III|         zhrbený, ináče dobrý šuhaj, ked sa dač jeho osoby vlastnej
42 III|    necitliví, že neznáte, čo je to, keď sa duša v dušu vpíja a dych
43 III|            čistá ako žiara nebeská, keď sa rozblyští vo velebe svojej
44 III|             i bola taká horúca, ako keď slnko za letného času roztápa
45 III|             raz. Čo bolo mňa doňho, keď som ja dušu moju vlastnú
46 III|         upustíš od nárokov svojich, keď si vec lepšie rozmyslíš
47 III|      Gilbert, zniesť mohli pokojne, keď ľudia, čo vám nikdy nič
48 III|         najradšej videl na svete. A keď cit v prsiach tvojich nielen
49 IV |             sa naňho ani neobzrela. Keď vychádzala zo zámku, to
50 IV |             sa naň musela Marienka, keď Ondráš chyžné, obslúžiť
51 IV |      chcejúce, klbom nabok odsotil, keď chceli rozkazy panny svojej
52 IV |             do toho nebolo nič; ale keď i Veľmožín sám dieťaťu svojmu
53 IV |         verne a spravodlivo. Teraz, keď treba vreteno panne Marienke
54 IV |              ale ten cudzí panáčik; keď jej spadne člnok pri krosnách,
55 IV |             ho zas len ten panáčik; keď jej treba vlna donáša ju
56 IV |             vlna donáša ju panáčik; keď sa chce pozhovárať tuliby
57 IV |     pozhovárať tuliby máš panáčika; keď sa ide panička prejsť -
58 IV |             Akože si ma môže vziať, keď je mních?" ~Ondráš sa hrozitánsky
59 IV |           si všetci kľaknúť museli, keď sa k nám obrátil. K tomu
60 IV |             ale on zná inšie kúsky! Keď ide panna Marienka napravo,
61 IV |          napravo, to škúli napravo, keď ide naľavo, to škúli naľavo
62 IV |           ale pri našej Marienke. A keď naša panička pradie, to
63 IV |             a on ho zdvihnúť mohol; keď tká, to príde a trhá jej
64 IV |             ich s ňou hľadať mohol; keď pletie, to zas príde on
65 IV |           Ondrášovi razom odseknúť, ked sa dvere otvorili. ~Dnu
66 IV |         Ondráš! To nejde po dobrom! Keď nieto, ani pána, ani pána
67 IV |             ľudí, otepleli, oživli, keď vám ani horúčosť východu,
68 IV |            k obydliu zanechali. Ale keď títo nielen znovu začali
69 IV | saracénskemu nemôžuc - podliehal, a keď tu i tu bolo vidieť pár
70 IV |    obtáčajúce len na chvílu čakajú, ked ďubať budú mozgy z mohutnej
71 IV |    strielajúcimi očima ako mrákavy, keď sa nahrbia za sparného dňa
72 IV |           driemajúcej sile jeho, bo keď sa prebudí to zotrie si
73 IV |             popolom dlho tlieť, ale keď zafúka do pahreby vietor,
74 IV |          tým viacej, že ho od času, keď Marienke zveril tajomstvo
75 IV |            i zahorelo plameňom, ako keď za sparného večera zabĺknu
76 IV |     vypovedal: "Pravdu máš, dievča! Keď zjari dub pučí a svieže
77 IV |            jarosťou svojou i vtedy, keď iným zelinám a iným ženám
78 IV |             poletovali mrákavy, ako keď sa na Poludnici oblaky zbierajú,
79 V  |       schádzala sa s johanitom, len keď mu vyhnúť nemohla, a bývala
80 V  |      zaneprázdňovali iné veci. ~Ako keď vetríky si okolo tatranských
81 V  |             Čo ma do vašich výprav, keď ja ale otca môjho skoro
82 V  |       uvidím, môjho dobrého otca, a keď on odo mňa viac nepôjde. -
83 V  |    rozprával sa s ňou, ako to bude, keď otec príde. ~Gilbert neodpovedal. ~
84 V  |            Bol som práve na Šariši, keď sa pán Šarišského zámku
85 V  |      Asanovi, kráľovi bulharskému. ~Keď sa tak križiaci cez cudzie
86 V  |         vážnym hlasom: "Dobre teda, keď tak veci stoja! Povedzte
87 V  |         povoľnosťou, nemajúc teraz, keď zve zrno prívržencov jeho
88 V  |        Prečože je on ešte nie doma, keď sa už všetci navrátili?
89 V  |        veľké a zemianstvo ho, práve keď z výpravy svätej prichádza,
90 V  |                Nedbám, pán Gilbert, keď budete taký dobrý," odvetí
91 VI |             to byť horlivý milenec, keď sa tak sladko odoberá a
92 VI |      odpovie Gilbert dievčaťu, "ale keď máme koho znamenitého vítať,
93 VI |          Ondráš na kolenách kľačal, keď Marienka s Gilbertom odišla;
94 VI |            oči, aby lepšie videl, a keď uzrel, že sa Gilbert s Marienkou
95 VI |        hlave, že omráčený spadol, a keď druhý strážca mečom po Ondrášovi
96 VI |              Tĺkol a trepal zas. ~A keď sa Imrich ozval, aby otvorili,
97 VI |         razom, Gilbert povedal: "No keď nemám teba mať a mám zhynúť,
98 VII|            ako dobre videl a počul, keď naháňal mnícha a že by bez
99 VII|           veselou ženou svojou; len keď prišiel kedy Gilbert do