Cap.

 1 I  |           ideš cestou od Liptovskej do Ružomberka, ukáže sa ti
 2 I  |        človek velikánskej podoby až do pol pŕs zakopaný. Tak ľudia
 3 I  |      vlastne príčinou našej výpravy do týchto pustých od sveta
 4 I  |             to jest náčelníkov, zas do rúk neverných znovu upadol,
 5 I  |     pätikostolského, aby s ním išli do Svätej zeme a prtpravoval
 6 I  |       križiakov a namiestol výpravy do Jeruzalema vtrhol do Chorvátska
 7 I  |        výpravy do Jeruzalema vtrhol do Chorvátska a Slavónska i
 8 I  |             s ich veľmajstrom Konom do krajiny povolal a ich obšírnym
 9 I  | kráľovniných, cudzozemcov, postaval do úradov cirkevných i svetských,
10 I  |            jeho sľubov -vypraviť sa do Svätej zeme - udržať, čo
11 I  |        najmocnejšie hlavy z krajiny do Svätej země vypraviť a medzi
12 I  |             pripojí tento k výprave do Svätej země, tak sú Horné
13 I  |           osobne na svoje staré dni do Liptova cestujem -tak vy
14 I  |           zostanete tu ,a neodídete do Trenčína, kde ste hlavne
15 II |         veky hlavná cesta z Liptova do Oravy viedla. ~Bol to zámok
16 II |      pripojil sa k výprave krížovej do Jeruzalema. ~Liptovský zámok
17 II |        zámku zas alebo zničiť alebo do starej koľaje zaviesť. Len
18 II |         neznali a každý sa zahrúžil do svojej myšlienky. Uriáš
19 II |   rozpovedal im úmysel svoj tiahnuť do Svätej zeme. Zemianstvo
20 II |     prehlásilo za kráľa, za výpravu do Svätej zeme. ~Keď ale všetkému
21 II |    jednoduchej, a keď prídeš na trh do Mikuláša alebo do Ľupče
22 II |            na trh do Mikuláša alebo do Ľupče alebo do Ružomberka,
23 II |       Mikuláša alebo do Ľupče alebo do Ružomberka, nuž uvidíš ľudí
24 II |          kráľ Ondrej čez Chorvátsko do Svätej zeme. V Chorvátsku
25 II |            zástava,mi kráľa Ondreja do Svätej zeme. ~
26 III|         lete vetra, a to zo stolice do stolice v takej prudkosti,
27 III|             sadol si i zložil hlavu do oboch dlaní a premýšľal
28 III|            iskriace! ~Ale čo? Čo ho do toho? Mne alebo, tebe -
29 III|            človeka nad každodennosť do krajín duchaplnejších, srdce
30 III|              dych stáva sa kratším, do tváre udrie oheň neobyčajný
31 III|           Na ústach mojich? Čo teba do úst mojich?" ~"Je mi do
32 III|             do úst mojich?" ~"Je mi do úst vašich, bo počujem zatriasanie
33 III|          nachádza, ale vyhodený súc do sveta, oproti iným plameňom
34 III|         povrch predrať sa nemohúce, do jeho vnútornosti preliať
35 III|               I vezmúc pravicu jeho do svojej malej mäkkej, úhľadnej
36 III|         vokradla ľúbosť ľúbenka nám do srdiečka. ~Prečo by sme
37 III|            prúdy ako studienka živé do pŕs každého dievčaťa, na
38 III|             vzal bez okolkov citaru do ruky i spieval: ~Vlny Jordána
39 III|     povoľným tokom, ~i keď sa slnce do nich nahliada ~i mesiac
40 III|          kráčajú po brehoch rieky, ~do nej ich cit tupý lieta. ~
41 III|            hľadiac mu čistým zrakom do očú: ~"Ale, pán Gilbert!
42 III|     pokračuje dievča, dôverne sa mu do očú dívaiúc, "vy ste mi
43 III|             i dívajúc sa mu dôverne do očú, preriekla: "Ale bola
44 III|     znamenitej, a preto bol poslaný do Španielska hľadať si výhody,
45 III|         odňatý, zaviedli ma chlapca do Francie k strýkovi nazad.
46 III|         krokom povoľným, dúfajúc sa do vĺn hneď ticho, hneď prudko
47 III|             sme kvietky, tvár svoju do vôd rieky schyľujúce, a
48 III|             že jej svetlé oko vsalo do seba dušu moju a môj zrak
49 III|           zase ako ostrý meč vnikal do jej duše. Nehovorili sme
50 III|            svete? Tvár jej som vzal do dlaní svojich. Bozkal som
51 III|             by dnu, tak docela dnu, do vnútornosti pŕs mojich vodrať
52 III|            predsa bolo pritom skoro do plaču, i zavlnilo sa jej
53 III|  elektrickým dákym spôsobom prelial do jej útlej ženskej vnútornosti
54 III|        Rhôny i pozerali sme na vlny do mora tečúce, aby naveky
55 III|            dlho, dlho, bo duša dušu do seba vsať chcela, aby spojene,
56 III|            dušu moju vlastnú vpíjal do duše svojej, hoc v tele
57 III|           Syn môj ! O týždeň pôjdeš do Svätej zeme, abys' v radoch
58 III|            pokojne: ,Strýco! Pôjdem do Svätej zeme.' Helena stála
59 III|              Dosť na tom, išiel som do Svätej zeme a stal som sa
60 III|         naveky na tej zemi skloniť, do ktorej ma zahnali tí, ktorých
61 IV |        Gilbertove poslúchalo všetko do nohy, bo bálo sa ho všetko;
62 IV |             samojediný znal, a to i do najposlednejšej ihly a nite,
63 IV |           výpravách bojovných, jemu do toho nebolo nič; ale keď
64 IV |            ale naostatok jej predsa do očí padlo, že sa starý jej
65 IV |          Marienku, a to okom, čo ju do seba, jej celú postavu,
66 IV |       skláňal sa k nemu, pozeral mu do očí, hovoril hladké slová
67 IV |             vedela, prečo ste práve do Liptova prišli, aby ste
68 IV |             povedzte, ako ste práve do Liptova prišli, bo, u nás
69 IV |           zemi meškajúcich a vtrhla do zemí nepriateľských. Saracén
70 IV |           kliesniť zvykla budúcnosť do výšin svetov, o tisíc rokov
71 IV |        mládež vyzývali ku vstúpeniu do rehole našej. Ondrej, kráľ
72 IV |           je spiacemu levovi šeptať do ucha o driemajúcej sile
73 IV |          dlho tlieť, ale keď zafúka do pahreby vietor, to rozžiari
74 IV |      Marienku, ako čo ,by vodrať sa do vnútornosti jej najskrytejšej
75 IV |            lámať sľuby pri vstúpení do rehole vašej dané." ~V Gilbertovi
76 IV |              ba kráľ Francie sám sa do toho vloží - a ty, Marienka,
77 V  |            sa donášali chýry až hen do odľahlých krajov liptovských,
78 V  |             zrednutým vojskom nazad do Uhorska navracia. ~Opát
79 V  |        prijať nechtiacim i Poliakov do Krajiny uhorskej proti nemu
80 V  |         Uhry, a on utiahnúť sa musí do Trenčína i prevziať kontúrstvo
81 V  |     ľadviach, hľadel stĺpkom dolu i do zeme, krútil hlavou a šeptal: "
82 V  |           pokoj, pán Gllbert! Čo ma do vašich výprav, keď ja ale
83 V  |    rozprávať. Naši dorazili šťastne do Svätej zeme; sám kráľ bol
84 V  |      krajiny pretĺkli, prišli nazad do vlasti svojej, cesta ale
85 V  |            vlasti svojej, cesta ale do Budíka stala sa im obťažnejšou
86 V  |         kráľovi i s križiakmi prísť do Budína." ~Gilbert počúval
87 V  |            som šiel na Spiš, odtiaľ do Gemera a Zvolena a všade
88 VI |           Ondráš. ~Johanita prišiel do svojej izby, zhodil za seba
89 VI |          ako sluha na rozkaz pánov, do predošlého poriadku a ukázal
90 VI |            na hlavu a schádzal dolu do dvora. ~Ako tôňa za pätami
91 VI |        osedlať dva kone, potom šiel do strážnice i kázal náčelníkorvi
92 VI |           svojich ku dverám vedúcim do izieb, kde Imrich spal,
93 VI |         pána i išiel s nimi, vezmúc do ruky prvší drúk, čo popadol,
94 VI |        pošlem ta, odkiaľ nikdy viac do Liptova neprídeš." ~Tento,
95 VI |         komtúr nám rozkázal tu stáť do jeho príchodu a pod pokutou
96 VI |             o obťažnostiach výpravy do krajín východných i o nebezpečenstvách
97 VII|           odkiaľ dolu kolmým brehom do Váhu zletel. Ľud preto nazval
98 VII|            opát Uriáš prišiel znovu do Liptova mladý párik zosobášiť. ~
99 VII|            keď prišiel kedy Gilbert do spomienky, tu sa obyčajne