Cap.

 1 I  |            svojmu. Z celého výjavu jeho bolo vidno že, je mních. ~
 2 I  |           že, je mních. ~Spoločník jeho vyzeral docela inak. Tento
 3 I  |           bolo vidno z ťahov tváre jeho i z pohadzovania hlavy,
 4 I  |         radšej otupno na mysli, že jeho hlboké presvedčenie za predmet
 5 I  |         ale dotýka kráľa Ondreja a jeho podujímavosti v tejto záležitosti,
 6 I  |      možnosti podporovať podujatie jeho." ~Dokončil starec. Mladý
 7 I  |           bujarý muž počúval slová jeho s rozvážlivosťou i poznamenal: "
 8 I  |      kňazstva, ktoré s ním i proti jeho bratovi držalo, predkladá
 9 I  |           chtiac kráľa ku splneniu jeho sľubov -vypraviť sa do Svätej
10 II |          dávno už zanikol. Ostatky jeho sa vidieť môžu až podnes
11 II |            mohutný, ale mohutnejší jeho pán. Pán Velmožín bol potomok
12 II |          uvitý oddávna krášlil dom jeho; a polia jeho široko niesli
13 II |          krášlil dom jeho; a polia jeho široko niesli bujno-žlté
14 II |   bujno-žlté klasy a oko na lúkach jeho zhliadlo kvety najrozličnejšej
15 II |          sa čistý tok vôd zo zeme, jeho rožný dobytok, keď nebolo
16 II |            obyčajne sa zhovárala o jeho moci. A jeho domu chladné
17 II |           zhovárala o jeho moci. A jeho domu chladné steny boli
18 II |     najväčšej sláve ukázala sa moc jeho. ~Kráľ Ondrej II. poslal
19 II |        udržoval Halič; tak bol pán jeho i pre kráľa i pre krajinu
20 II |          jediná útecha dňov života jeho. Škoda ťa, pán Velmožín,
21 II |         podnecoval ustavične myseľ jeho; až naostatok Veľmožín rozposlal
22 III|           okom prehliada okolnosti jeho vedeniu zverené. Komtúr
23 III|           Marienka, ktorá starosti jeho miernila a z čela jeho zháňala
24 III|    starosti jeho miernila a z čela jeho zháňala chmáry. I dobre
25 III|          Pohliadol na dievča, duma jeho opadla, pýcha jeho sklonila
26 III|            duma jeho opadla, pýcha jeho sklonila sa a tajomstvá
27 III|        citu začali preberať v duši jeho. Dobre mu bolo pritom, a
28 III|             a koniec, koniec túžbe jeho naveky, lebo sľub, železný
29 III|     oceľovými okovami zatvára vôlu jeho, a to naveky. ~Hrdinská
30 III|           ona to nepozoruje, prsia jeho vlniť sa začnú, dych stáva
31 III|           v reči cudzej, že pieseň jeho prsia nie slabej citlivej
32 III|          on po francúzsky a pieseň jeho mihotala sa citom v Tatrách
33 III|         svojou urobiť môže z bôlov jeho kameň studený, chladný a
34 III|            samo sebou zmrzlo; tvár jeho dostala výraz tvrdý, zamkli
35 III|            predrať sa nemohúce, do jeho vnútornosti preliať chcel. ~
36 III|         Gilbert!" I vezmúc pravicu jeho do svojej malej mäkkej,
37 III|           rúčky, tľapne dlánkou na jeho pravicu i hrozí mu prstom: "
38 III|         keď templár i johanita ~na jeho pozrie krištále: ~to sa
39 III|            zmizla veselosť v tvári jeho. Cituplná, aká bola Marienka,
40 III|          na čelo, na tvár, na ústa jeho i dalo mu moc i pobúriť
41 III|    Stvoriteľ náš i slniečko, sluha jeho z najprvnejších pri Helene!"
42 III|           neznajúc prečo, bo hlava jeho sa pokývla pomaly pár ráz
43 III|       hľadať si výhody, ktoré brat jeho starší doma právom prvorodenstva
44 III| kordovskými. Ja som bol jediný syn jeho a súc dvanásťročný, bol
45 III|             z obdalečnej rodiny po jeho žene." ~"To bola Helena." ~
46 III|            dobrý šuhaj, ked sa dač jeho osoby vlastnej netýkalo.
47 III|         rozplamenil i celá bytnosť jeho sa rozplamenila tak, že
48 IV |       robiť, čo sa jej len páčilo. Jeho predošlá pôsobivlosť ustávala;
49 IV |     predošlá pôsobivlosť ustávala; jeho rozkazy bývali krátke, ačpráve
50 IV |     najviac nepáčilo, že Marienka, jeho vlastné dieťa, lebo ju vraj
51 IV |           panny svojej vyplňovať v jeho prítomnosti. Zvyk a oddanosť
52 IV |       prítomnosti. Zvyk a oddanosť jeho bezhraničná k dieťaťu, k
53 IV |            nim horoval v priazni u jeho panenky. On sa nestaral
54 IV |           stĺp a že rozhovorčivosť jeho prestala. ~"Čo ti je, Ondráško,
55 IV |           zo všetkých strán. Chudá jeho zoschnutá postava sa vztýči
56 IV |           však udrie Saracén proti jeho malému hlúčku a vyschnutá
57 IV |          malému hlúčku a vyschnutá jeho postava, zostarnutá ruka
58 IV |           postava, zostarnutá ruka jeho tým viacej zúri medzi nepriateľom,
59 IV |    nepriateľom, takže široký plášť jeho vo vetre ako zástava duchov,
60 IV |        budú mozgy z mohutnej hlavy jeho. ~Z našich popadalo mnoho
61 IV |         bez každej okázalosti.Tvár jeho bola plná smútku, obrvy
62 IV |        rádu, spomenul velké straty jeho i prikročil k voleniu komtúrov
63 IV |            ucha o driemajúcej sile jeho, bo keď sa prebudí to zotrie
64 IV |          viacej sa rozširovalo oko jeho a postava jeho nadobývala
65 IV |     rozširovalo oko jeho a postava jeho nadobývala podobu velikána,
66 IV |         zastavilo mu to dych a oči jeho hľadeli na Marienku, ako
67 IV |            stará náruživosť. ~Tvár jeho zostala ako obličaj noci
68 IV |       pánovite vyhliadala, že zrak jeho sa sem-tam ako pobúrené
69 IV |          morské gúľal a že na čele jeho poletovali mrákavy, ako
70 V  |          stvorenie božie v prsiach jeho. ~Zastavil sa, ruky zložil
71 V  | preletúvali hlavu a nadýmali prsia jeho, bo hádam nikdy ešte necítil
72 V  |          horel za dievčaťom. ~Duma jeho neopúšťala najmenšej pochybnosti
73 V  |         dobrý výsledok náruživosti jeho. Podľa jeho náhľadu muselo
74 V  |            náruživosti jeho. Podľa jeho náhľadu muselo rozumné dievča
75 V  |       dievča cítiť, že mužská sila jeho zaváži sto ráz viac ako
76 V  |           vlastného ľudu; rozkazom jeho sa velikáši len smiali,
77 V  |            s ním to, čo sa stalo s jeho synom Kolomanom, ktorého
78 V  |           keď zve zrno prívržencov jeho v krížovej výprave z väčšej
79 V  |            poslušnosti, bo zásluhy jeho o cirkev sú veľké a zemianstvo
80 V  |           i vidno, že sa myšlienky jeho razom obrátili na iný predmet.
81 V  |           otcovi hneď pri príchode jeho istú zprávu dať, bo viem,
82 VI |            city zahrávať v prsiach jeho, bo koľko ráz zastal, tým
83 VI |     prstene čiernych dlhých vlasov jeho zalietali si okolo tváre,
84 VI |         dvora. ~Ako tôňa za pätami jeho sa za ním starý Ondráš ťahal,
85 VI |          starý Ondráš ťahal, kroky jeho ale boli brnkaním dlhých
86 VI |            johanita, a hoc postava jeho teraz viac ako kedy predtým
87 VI |           predsa pousmiala sa tvár jeho a ústa preriekli lahodne: "
88 VI |           dievča, "nevyspal sa a v jeho veku to veľmi chybí. No
89 VI |        zámku nepúšťala. A tu ležia jeho ľudia, čo ich postavil k
90 VI |           zvalenému strážcovi a mu jeho vlastný meč na krku držiac,
91 VI |            nám rozkázal tu stáť do jeho príchodu a pod pokutou smrti
92 VI |          vážil si ho nekonečne pre jeho obozretné počínanie v náradách
93 VII|           nosieval, Marienka že je jeho vlastné dieťa a jej deti
94 VII|           vlastné dieťa a jej deti jeho opravdivé vnúčatá. Týmto
95 VII|            mráčky sťahovať na čele jeho. Ale Marienka ho pohladkala