Cap.
1 II | o udržanie moci tvojej, Gilbert de Château Cavaillon preslávený
2 II | výhľady povýšenia úda rodiny, Gilbert vzal vojvodstvo nad Liptovom
3 III| III~Gilbert de Château Cavaillon sa
4 III| neunavený, vždy ostrovidný Gilbert zrobil zo sebevoľného a
5 III| vlastnému. ~I neraz zdalo sa, že Gilbert podľahne pôsoblivosti svojej,
6 III| záchytky srdca. I pocítil Gilbert, čo je žena, slabá síce,
7 III| iskriacimi. ~Neklam sa, Gilbert, nie to očká tvoje a tebe
8 III| taká nebola, a to pocítil Gilbert a zatriasla sa v ňom celá
9 III| ona nevesta. ~Škoda ťa, Gilbert! ~Ale zas, keď nikde na
10 III| musel, že je človekom. ~I Gilbert hľadá potešenie v piesni. ~
11 III| mi je, dievča," odpovie Gilbert, "ty tomu nerozumieš; nač
12 III| hovoriť?" ~"Prečo nie, pán Gilbert? Ja vás tak rada mám, tak
13 III| tak i teraz Marienka. ~Gilbert stál s rukami na prsiach
14 III| usmievajúc sa povedala: "Ale, pán Gilbert, nehovorteže také reči,
15 III| máš, dievka moja," odpovie Gilbert, "a šťastlivá si, pokiaľ
16 III| druhých, ale pre seba nie." ~Gilbert sa usmial ľahko, podvihol
17 III| Alman inakší nebol," odvetí Gilbert. ~"No pravda! Obzvlášte
18 III| Hm," usmeje sa polovičato Gilbert i poh1adká si dlhú čiernu
19 III| no dajte sem ruku, pán Gilbert!" I vezmúc pravicu jeho
20 III| sa vám tá pesnička, pán Gilbert?" opytuje sa usmievajúc
21 III| usmievajúc sa Marienka. ~Gilbert neodpovedal na to ani slova. ~"
22 III| hovorte slovo-dve, pán Gilbert" uchytiac ho za ruky, hovorí
23 III| dievčaťa, na ktoré pnhliadne." ~Gilbert krúti očima napravo i naľavo
24 III| ako čo by sa hnevala. ~Gilbert, ktorý doteraz s rukami
25 III| teraz rozumiem," odpovie Gilbert, "ale však si povedala,
26 III| tu ju máš!" zašmúril sa Gilbert, vzal bez okolkov citaru
27 III| zrakom do očú: ~"Ale, pán Gilbert! Či sa ozaj aj vám tak stalo,
28 III| hlasu vášho. Vidíte, pán Gilbert, ja som dievča mladé, naučené
29 III| vyhovoriť, keď ma dačo trápi." ~Gilbert pohliadol na jej dôverne
30 III| odpovedala: "Viem, viem, pán Gilbert, čo povedať chcete, ale
31 III| moje predrahé," poznamená Gilbert, "aby som mohol nevinnosť
32 III| pri Helene!" tak hovoril Gilbert, ale po malej prestávke,
33 III| teraz rozumiem všetko, pán Gilbert. Helena bola krásna, vy
34 III| dievka moja," odpovedá Gilbert premožený účasťou dievčaťa, "
35 III| bola Helena." ~I zakryl si Gilbert oči, ale po malej chvíli
36 III| Kdekoľvek chceš a kedy chceš, Gilbert môj!" ~Zatriaslo sa vo mne
37 III| žiariť nad ľuďmi ako ona." ~Gilbert bol vo vytržení, ale museli
38 III| v živote. Ale neklam sa, Gilbert! To naše nie pre teba. To
39 III| vyrieklo: ,,Ďalej, ďalej, pán Gilbert!" ~Ten ale spustil ruky
40 III| hlasom nežnejšim, mäkším Gilbert, "sedeli sme raz s Helenou
41 III| nemá. ~"Dievča," vypovie Gilbert, razom uchytiac ruku Marienky, "
42 III| hlavou i rukou, povedal Gilbert. "Dosť na tom, išiel som
43 III| potichu: "A či ste to, pán Gilbert, zniesť mohli pokojne, keď
44 III| možný!" ~"Nie tak, nie, pán Gilbert," odvetí Marienka, "to je
45 IV | detinským roztopašnostiam. ~Gilbert a Marienka boli nerozdvojní. ~
46 IV | dvere otvorili. ~Dnu vstúpil Gilbert. ~Pozrel na Marienku, pozrel
47 IV | sa viac a Ondráša staral? Gilbert nie a Marienka - tiež nie. ~
48 IV | a Marienka - tiež nie. ~Gilbert chytil dievča pod ruku,
49 IV | dobre!" ~"No vidíte, pán Gilbert," .odpovedala ona, "však
50 IV | Marienka, "však je pravda, pán Gilbert?" ~Johanita neodpovedal. ~
51 IV | vypovedalo: "Vidíte, pán Gilbert, tu u nás ste sa stali spokojnejším,
52 IV | tešiť žitiu. - No a vy, pán Gilbert, tiež, však mám pravdu?" ~"
53 IV | spomienky," vypovie pošmúrne Gilbert, "bo zle je spiacemu levovi
54 IV | svoje." ~"Už vám ja to, pán Gilbert, raz neverím." ~"Ale uveríš,
55 IV | moje si - ty." ~"Ja, pán Gilbert?" opýta sa ťahavým, premeneným
56 IV | Áno, ty," hovorí určite Gilbert, "u teba mám pokoj, u teba
57 IV | ľady dušu moju obkľučujúce. Gilbert žije v tebe, dýcha dychom
58 IV | tvojím. Marienka! Nech ti je Gilbert tým, čo si ty jemu - a on
59 IV | svojej povedala: "Ale, pán Gilbert, čože sa vám robí? Čo vlastne
60 IV | Slová tieto vypovedal Gilbert s prudkosťou i zastavilo
61 IV | pomaličky i vypovedalo: "Pán Gilbert, to nemôže byť. Ja som nevesta
62 IV | dievča. ~"Dobre!" vyvolá Gilbert, "poďme ďalej." Zasekol
63 V | a bývala najradšej sama. Gilbert zas nedoliehal ničím viacej
64 V | ešte po liptovskom vidieku. Gilbert sa pobral k Marienke a tichým,
65 V | nesiem ti novinu." ~"Akú, pán Gilbert?" opýta sa dievča. ~"Ak
66 V | ústach johanitových zavisol. ~Gilbert ale krútil hlavou i vypovedal: "
67 V | rozprestrela nad celým okolím. Gilbert chcel odísť, ale rozčúlená
68 V | to bude, keď otec príde. ~Gilbert neodpovedal. ~Na veži zatrúbili. ~"
69 V | to?" vyskočiac opýta sa Gilbert. ~Marienka zatlieskala rukami
70 V | obrátiac sa k tomuto, hovorí Gilbert, "pošli stráž opýtať sa
71 V | Marienka bola bez seba; Gilbert snoval rozličné myšlienky
72 V | našich horných stoliciach." ~Gilbert sa zobral, sadol si ku stolu
73 V | križiakmi prísť do Budína." ~Gilbert počúval pilne reči Imrichove,
74 V | prerečie, blysnúc okom, Gilbert, "odpočiňte si, a ja pritom
75 V | ho nikto. ~"Nedbám, pán Gilbert, keď budete taký dobrý,"
76 VI | krem dvoch osôb. ~Bol to Gilbert a - Ondráš. ~Johanita prišiel
77 VI | zámyslov svojich a teba, Gilbert, k tvojmu večnému šťastiu
78 VI | ostrôh johanitu ohlušené. ~Gilbert dal najprv osedlať dva kone,
79 VI | dnes tak pripravili, pán Gilbert, však nám hádam nebezpečenstvo
80 VI | nie," usmejúc sa odpovie Gilbert dievčaťu, "ale keď máme
81 VI | Aha, ešte jedno, pán Gilbert! Ešte by sme sa mali od
82 VI | videl, a keď uzrel, že sa Gilbert s Marienkou obrátili nie
83 VI | odporné tomu, čo ho očakával. ~Gilbert, dráždiac obrazotvornosť
84 VI | Otec môj, otec môj!" ~Gilbert pozrel na ňu okom jastraba
85 VI | Marienka," vypovie polopokojne Gilbert, "i mne sa tak zdá, že to
86 VI | Postoj, postoj!!" a obidvaja, Gilbert a Marienka, skríkli razom,
87 VI | Marienka, skríkli razom, Gilbert povedal: "No keď nemám teba
88 VII| svojou; len keď prišiel kedy Gilbert do spomienky, tu sa obyčajne
|