Cap.

 1 I  |                 Ružomberka, ukáže sa ti z jednej strany pekná diaľ
 2 I  |           kostol Všechsvätých, v ktorom z výpravy oproti Turkom vracajúci
 3 I  |               konal, tam zas vyzerá ako z tajomnej skrýše biela veža
 4 I  |                 obtočené. Uhliadneš tam z druhej strany Váhu -ako
 5 I  |            ľudia mlčia o útvoroch mien, z vlastnej obrazotvornosti
 6 I  |            mladému spoločníkovi svojmu. Z celého výjavu jeho bolo
 7 I  |             prísnejší pozorovateľ ľahko z toho vyrozumel, ako vlas
 8 I  |        zachyteného starca, i bolo vidno z ťahov tváre jeho i z pohadzovania
 9 I  |              vidno z ťahov tváre jeho i z pohadzovania hlavy, že s
10 I  |                vy, dumní na svoje činy, z ctižiadosti alebo osobných
11 I  |           velebný otče," odpovie mladší z pocestných, "i radujem sa
12 I  |         pocestných, "i radujem sa počúť z úst vážnych, že v skrytosti
13 I  |          bojachtivosť ľudu svojho, .len z čírej nevinnosti ponavracali
14 I  |          poslali mňa, nač práve človeka z rádu nášho, ktorý v Uhrách
15 I  |                teraz najmocnejšie hlavy z krajiny do Svätej země vypraviť
16 I  |                  a i Horné Uhry i Halič z Liptova na uzde držať budete.
17 II |           kadiaľ pred veky hlavná cesta z Liptova do Oravy viedla. ~
18 II |                 bo týchto bradlá až tam z neba široko-ďaleko zvádzali
19 II | novooustanoveného komtúra trenčianskeho z rádu svätého Jána Jeruzalemského
20 II |                 pre kráľa i pre krajinu z dvojej strany dôležitý. ~
21 II |      poprepletávanú bradu, stiahol čelo z oboch strán dovedna i odpovedal
22 II |          podujali môžu sa za krátky čas z Liptova zámku zas alebo
23 II |             syna nemám a vyberúc sa raz z krajov týchto, kto bude
24 III|                starosti jeho miernila a z čela jeho zháňala chmáry.
25 III|           vstávajúcim slncom a vyhladil z duše akonáhle slnce zapadlo. ~
26 III|             niet, čo by zháňal starosti z čela tvojho, nikoho niet,
27 III|     obživujúcejších. ~Pieseň je prameň, z ktorého sa leje duch, leje
28 III|             okolo neho, prichádzajúceho z ciest jej neznámych, obskakuje
29 III|                 čiaha za citarou a hlas z trasúcich sa úst mnícha
30 III|                 v očiach vašich smútok, z úst vašich počujem len smútok." ~"
31 III|                  že by mi to skoro slzy z očí vytislo." ~"Tak, dievka
32 III|          chladnosťou svojou urobiť môže z bôlov jeho kameň studený,
33 III|              predsa významné hýbanie. I z očí i z čela i z tváre bys'
34 III|             významné hýbanie. I z očí i z čela i z tváre bys' ale
35 III|             hýbanie. I z očí i z čela i z tváre bys' ale vyčítať mohol,
36 III|              oceľ, čelo vaše akoby bolo z kameňa, oči akoby pozerali
37 III|            slovám mojim a že všetko, čo z úst mojich pochádza, prv
38 III|                pokiaľ by sa bolo ozvalo z pŕs v hlase mojom." ~"Pravda,
39 III|                 čela brnkajú a vyletujú z oka, vyletujú z tváre, vyletujú
40 III|                vyletujú z oka, vyletujú z tváre, vyletujú v otriasaní
41 III|            hrmením dychu vychádzajúceho z pŕs človeka, tak to iste
42 III|              náš i slniečko, sluha jeho z najprvnejších pri Helene!"
43 III|                oko sa stiahlo, bystrosť z neho vymizla a na čele sa
44 III|                ten istý spôsob ako mňa, z obdalečnej rodiny po jeho
45 III|             svojou a bola by vystrelila z druhej strany oproti slnku
46 III|           sadneš na koňa, vytiahneš meč z pošvy a chceš znivočiť ním
47 III|           najväčšia radosť duše vyrážať z tiel ľudských, bo som chcel,
48 IV |     najposlednejšej ihly a nite, kde čo z Marienkiných vecí ležalo.
49 IV |             kaplnke dvoch namaľovaných, z ktorých sa jeden sám za
50 IV |                po ruke, aby jej vreteno z ruky vypadlo a on ho zdvihnúť
51 IV |               je to vraj - ako vravia - z hodvábu, o čom my nič nevieme;
52 IV |               ním sklopila oči. ~Nič si z toho nerobil. ~Na Ondráša
53 IV |                 u nás okrejete a že ľad z duše vašej práve u nás,
54 IV |             vašej nemohlo zohnať oblaky z čela vášho. Povedzte mi,
55 IV |                i povolala rád johanitov z astrova Rhodos, i templárov
56 IV |              Saracén ale stiahol sily i z Egypta i zo Sýrie a udrel
57 IV |            čakajú, ked ďubať budú mozgy z mohutnej hlavy jeho. ~Z
58 IV |                 z mohutnej hlavy jeho. ~Z našich popadalo mnoho a
59 IV |              anglickú. Komtúri sa volia z najvýznamnejších, v boji
60 IV |             odporúčal Francúzom jedného z najmladších - mňa. Ja ale
61 IV |                v neprítomnosti kráľovej z jednej strany upevňovali
62 IV |               ja predsa viem, že sa vám z Liptova nechce a že pomaly
63 IV |             prebudí to zotrie si chmáry z očí i chtiac dohoniť premeškané
64 V  |             ktorého haličské zemianstvo z krajiny otcom mu oddanej
65 V  |               Imrichove, oka nespustiac z neho. Pohladil si potom
66 V  |                 jeho v krížovej výprave z väčšej čiastky zahynulo,
67 V  |                zemianstvo, čo obzvlášte z ich strany preto za slušné
68 V  |                zemianstvo ho, práve keď z výpravy svätej prichádza,
69 V  |                 ako srnka i vypadli jej z oka slzy radosti. ~Gilberta
70 V  |                Marienka, "tešiť sa bude z nášho príchodu, ja ho znám,
71 V  |                budiť nemuseli?"  "Cesta z Budína k nám je najlepšia,"
72 VI |                 Ale čo robiť? Zotrel si z čela studený pot, obrátil
73 VI |                 občerstvený, letel dolu z veže, zbudil sluhov Imrichových,
74 VI |                dnu nepustiť, a keby kto z izby vyšiel, v tom okamihu
75 VI |              povedal, "málo!" I zosadol z koňa, vrhol sa na zem, priložil
76 VI |           ležiace rozprestrelo a vetrík z vrchov - dolný vidiek liptovský
77 VI |              ležiacim. ~Tu ale zavolalo z hory: "Postoj, postoj!!"
78 VI |               vytrhol ruku panej svojej z ruky mnícha i vyhodil ju
79 VII|                Imriško, Imrich, ~nebude z teba mních, ~ani zo mňa