Cap.

 1 I  |        kedykoľvek sa obrátil jazdec k mladému spoločníkovi svojmu.
 2 I  |        bezpečnosť okolia primälo ho k tomu, aby ocelový šišak
 3 I  |       osobných zámerov predsavzaté. K tomu vidíme, že vy všetci
 4 I  |          len dvoje poznamenania mám k tomu. Po prvé, že sama bohabojnosť
 5 I  |    bojovania, a keď sa raz odhodlal k výprave vojenskej, čo je
 6 I  |         kríž na plecia, zanechal mu k výprave mnoho pokladov,
 7 I  |            mu všetky peniaze Svätej k výprave krížovej od otca
 8 I  |         teraz; keď sa pripojí tento k výprave do Svätej země,
 9 I  |       spočíva. Ak sa Veľmožín pridá k výprave - prečo ja osobne
10 I  |             blížili sa dva pocestní k Liptovskému zámku. ~
11 II |         pásal. Mal ďalej po holiach k nebu sa pnúcich hromadu
12 II |       Ondrej II. poslal vyslanectvo k nemu, a to najprv ctihodného
13 II |      netajil, prečo ho kráľ vlastne k tomu vyzýva, aby pripojil
14 II |             vyzýva, aby pripojil sa k výprave krížovej do Jeruzalema. ~
15 II |            Oravu, susedné stolice a k tomu ochraňoval Uhorskú
16 II |           zaviesť. Len jedno by som k tomu poznamenať mal. - Žiaľbohu
17 II |             dlho na to i prehovoril k Velmožínovi: "Syn môj! Pravdu
18 II | odhodlanosti a zvolania ľudu tvojho k výprave krížovej." ~Veľmožín
19 II | zhromažďovať má zemianstvo na Rákoš k výprave vojennej; teraz
20 II |            pánov Liptovskej stolice k sebe, držal poradu s nimi,
21 II |         sprievode zemianstva i ľudu k Budínu, odkiaľ uberal sa
22 III|             a vôľu, majúcemu zárody k podareniu vlastnému. ~I
23 III|         stvorenie božie, ked prišlo k nemu, usmievalo sa milou
24 III|          bývajúc v dome otca môjho, k vôli urobil, že by sa tu
25 III|             sme si, Janko, Janíčko, k tebe pristali. ~Tráva zelená,
26 III|          srdiečka. ~Prečo by sme my k sebe pristali? ~Že sme sa
27 III|      zaviedli ma chlapca do Francie k strýkovi nazad. V tom istom
28 III|       priviedli tiež dievčatko malé k nemu zo Španielska práve
29 III|    Prídúceho domov zavolal ma strýc k sebe i povedal mi: ,Syn
30 IV |           oddanosť jeho bezhraničná k dieťaťu, k Marienke, nedopustila,
31 IV |         jeho bezhraničná k dieťaťu, k Marienke, nedopustila, aby
32 IV |            nám požehnania a hovoril k nám ako otec, takže sme
33 IV |       všetci kľaknúť museli, keď sa k nám obrátil. K tomu mal
34 IV |       museli, keď sa k nám obrátil. K tomu mal na sebe také rúcho,
35 IV |         dievča pod ruku, skláňal sa k nemu, pozeral mu do očí,
36 IV |           kde im Saracéni pár miest k obydliu zanechali. Ale keď
37 IV |          šamotina tá vystupovala až k oblakom a zdala sa byť rebríkom
38 IV |          byť rebríkom siahajúcim až k nebu, na ktorom si cestu
39 IV |         osamoteného i priskočil som k nemu i odrážal som seky
40 IV |             straty jeho i prikročil k voleniu komtúrov pre národnosť
41 IV |           ja vidím, že je to tak. A k tomu chcete byť taký múdry,
42 IV |             postavu a obrátil kroky k Liptovu zámku. ~Marienka
43 V  |         naoko byť pokojný i lahodný k dievčaťu. K tomu ho zaneprázdňovali
44 V  |       pokojný i lahodný k dievčaťu. K tomu ho zaneprázdňovali
45 V  |        možno!" ~Bolo popoludnie, už k večeru prechádzajúce slniečko
46 V  |          vidieku. Gilbert sa pobral k Marienke a tichým, zdanlivo
47 V  |            zdanlivo pokojným hlasom k nej prehovoril, chytiac
48 V  |                Ondráš," obrátiac sa k tomuto, hovorí Gilbert, "
49 V  |           zahrnutú náklonnosť svoju k ženskej ako práve teraz.
50 V  |          zvesti a preto ponáhľam sa k vám už dva dni a dve noci,
51 V  |         Povedzte mi len, čo hovoria k tomu páni horných krajov
52 V  |      čiastky zahynulo, žiadnej sily k odporu. Myslia teda, že
53 V  |      pápežskou, ak sa neprinavrátia k poslušnosti, bo zásluhy
54 V  |           si na dlhši čas Velmožína k poradám o výprave proti
55 V  |           tu môžeme prípravy urobiť k prijatiu domového pána,
56 V  |         nemuseli?"  "Cesta z Budína k nám je najlepšia," odpovie
57 VI |            svojich a teba, Gilbert, k tvojmu večnému šťastiu alebo
58 VI |        tvojmu večnému šťastiu alebo k večnej skaze len jeden krok
59 VI |             krokom ťahal, až prišli k Imrichovej izbe. ~Gllbert
60 VI |          zakrútil klúč i vstrčil ho k sebe, dával rozkazy sluhom
61 VI |        kráčal na druhý koniec zámku k dieťaťu Marienke. ~Tu bolo
62 VI |             preč, a ty neprichádzaš k posluhe." ~"Niet času o
63 VI |        chybí. No pôjdeme?" opýta sa k tomu. ~"Ja som hotový,"
64 VI |         pomaličky na prstoch pôjdem k nemu, aby som ho uvidela." ~,,
65 VI |           dlhou chodbou zblížili sa k izbám Imrichovým. Uhliadnuc
66 VI |       dávajú čestné stráže sčiastky k ochrane, aby ich nikto neznepokojoval,
67 VI |            neznepokojoval, sčiastky k obsluhe, keby dačo žiadali." ~"
68 VI |       obrátili nie cestou, nie hore k Hrádku, ale dolu k Ružomberku,
69 VI |             hore k Hrádku, ale dolu k Ružomberku, bil sa v čelo
70 VI |             prvší drúk, čo popadol, k izbám Imrichovým. ~"Otvárajte
71 VI |         jeho ľudia, čo ich postavil k vašej izbe a im rozkazy
72 VI |          teraz," obrátiac sa starec k zvalenému strážcovi a mu
73 VI |      výpoveď strážneho ho priviedla k tomu, že sa hneď ozbrojil
74 VI |             Ondrášom a sluhami dolu k Ružomberku, nič dohoniť
75 VI |  predsavzatia; ale dnes neunavený a k podivu rozčúlený starec