Cap.

 1 I  |                vo vetríku zihrávajúci si vlas bil tu i tu po širokej
 2 I  |             predstaveným svojim a tak si vynadobudnúť za krátky čas
 3 I  |               pohliadnuť a vysvetlíte si všetko. Kráľ Ondrej urobil
 4 II |               dôležitý. ~Pán Velmožín si pohladil dlhú čiernu, spolovice
 5 II |            kráľovi Ondrejovi pomyslel si na dieťa svoje jediné Marienku
 6 II |             aj nač? No keď pohliadneš si na svoje dieťa, Marienku,
 7 II |             nepohliadala na mňa! Však si ty beztoho dieťa obrazotvornosti
 8 II |             je! Ty, pán Imrich Alman, si šťastejší ako ja! ~Pán Veľmožín
 9 III|            pôsoblivosti svojej, sadol si i zložil hlavu do oboch
10 III|            všetkým, a duša - duša, tá si myslí, čo chce a vysiela
11 III|                dievča je nevesta a ty si mních. ~A predsa nikoho
12 III|           letných sa križujúci. ~Nech si tam búri dnu hlboko v duši,
13 III|         odpovie Gilbert, "a šťastlivá si, pokiaľ ich nerozumieš." ~"
14 III|            Vás nezabáva nič i myslíte si, že len vy ste na svete
15 III|         polovičato Gilbert i poh1adká si dlhú čiernu bradu, "keď
16 III|            lúčka zelená! ~Poznala som si na lúke, lúke môjho jeleňa. ~
17 III|             neostaralý, ~Dobre by sme si, Janko, Janíčko, k tebe
18 III|            odpovie Gilbert, "ale však si povedala, že nerozumieš
19 III|            lež zaspievajte tú, čo ste si včera nôtili, bo tá bola
20 III|              hneď boli lepší, keď ste si ju odspievali." ~"Ked chceš,
21 III|           Vlny Jordána jasné a čisté ~si tečú povoľným tokom, ~i
22 III|             odpovedal: "Dievča, pekné si ako ten kvietok v čas jarný,
23 III|           hrudu, pre hrudu!" I zakryl si čelo dlaňou, neznajúc sám,
24 III|          poslaný do Španielska hľadať si výhody, ktoré brat jeho
25 III|               bola Helena." ~I zakryl si Gilbert oči, ale po malej
26 III|           večného spojenia. Sadli sme si po dlhej prechádzke. Čo
27 III|            sme na seba i povedali sme si, že tok žitia nášho tak
28 III|       Hrdinnosť otca tvojho vyzískala si meno i majetok, teraz si
29 III|              si meno i majetok, teraz si úbohá, nič nemajúca sirota
30 III|              tvojho; a preto vyzískať si máš teraz sám to, čo vyzískal
31 III|             teraz sám to, čo vyzískal si otec tvoj, oslávenie mena
32 III|               hlavou a odpovedal: ,Ty si mladý, neskúsený a iste
33 III|               od nárokov svojich, keď si vec lepšie rozmyslíš a dozreješ;
34 III|        oddávna Henrichovi určená a ty si zas vlastnou činnosťou akú-takú
35 III|          johanitom. A ty, Helena, rob si, čo chceš; nech ti je tak
36 III|            tak Pán Boh na pomoci, ako si ty zničila dni žitia môjho!...
37 IV |               na Liptove zámku. Preto si aj všetko v dome a v rodine
38 IV |              Ondráš, dones mi to'" On si na tom mnoho zakladal, že
39 IV |              On sa nestaral nikdy, čo si tam pán robí so svojím služobníctvom
40 IV |            napravo, ani naľavo, mrmle si vždy dač pod nosom a tak
41 IV |             tak svet platí," vzdychol si Ondráš a hovoril akoby sám
42 IV |          horlivo, "panna Marienka, či si vás ten cudzí pánko chce
43 IV |             Ale, Ondráško, vidíš, aký si ty hlúpy!" odpovie mu vážno-posmešným
44 IV | vážno-posmešným hlasom dievča. "Akože si ma môže vziať, keď je mních?" ~
45 IV |               nám ako otec, takže sme si všetci kľaknúť museli, keď
46 IV |           pred ním sklopila oči. ~Nič si z toho nerobil. ~Na Ondráša
47 IV |       siahajúcim až k nebu, na ktorom si cestu kliesniť zvykla budúcnosť
48 IV |              keď sa prebudí to zotrie si chmáry z očí i chtiac dohoniť
49 IV |           holých halúzkach, nespomína si viac na uschnuté, vetry
50 IV |              slnce moje, a slnce moje si - ty." ~"Ja, pán Gilbert?"
51 IV |            Nech ti je Gilbert tým, čo si ty jemu - a on ťa vznášať
52 IV |              a krepkosť, bo ty jediná si vstave zahnať starosti moje,
53 V  |            iné veci. ~Ako keď vetríky si okolo tatranských sochorcov
54 V  |                 Sláva tá tam! - myslí si, ale razom sa zas vystrie,
55 V  |      pokračovalo dievča horlivo, ,;my si tu budeme žiť zase tak ticho,
56 V  |              Gilbert sa zobral, sadol si ku stolu a počúval pilne
57 V  |           nespustiac z neho. Pohladil si potom čierny vlas svoj od
58 V  |           nazad uviesť. Preto zadržal si na dlhši čas Velmožína k
59 V  |           Teraz som tak utrmácaný, že si odpočinúť musím." ~"Pravdu
60 V  |             okom, Gilbert, "odpočiňte si, a ja pritom môžem isť s
61 V  |               pod nosom, ale nevšimol si ho nikto. ~"Nedbám, pán
62 V  |             Marienka. ~"Blázon, čo by si nešla, však sa beztoho skoro
63 VI |          dlhých vlasov jeho zalietali si okolo tváre, akoby jej neprirodzenú
64 VI |               na seba pancier, opásal si dlhý široký meč, postavil
65 VI |             dlhý široký meč, postavil si šišak na hlavu a schádzal
66 VI |            mráz. Ale čo robiť? Zotrel si z čela studený pot, obrátil
67 VI |          padol starký na kolená. ~"Ty si sa nevyspal, starký," usmialo
68 VI |            odveti johanita, "znáš, že si tak veľmi odpočinku žiadal." ~"
69 VI |               otcom nazad a potom seď si s Imrichom dlho, koľko sa
70 VI |                Ďalej, ďalej!" ~Imrich si ctil Gilberta a vážil si
71 VI |              si ctil Gilberta a vážil si ho nekonečne pre jeho obozretné
72 VI |               práve preto nevedel, čo si má o všetkom tom myslieť;
73 VI |             zacvendžal a čierny plášť si zašumieval ako zlý duch