Cap.

 1 I  |             výjavu jeho bolo vidno že, je mních. ~Spoločník jeho vyzeral
 2 I  |                 tým menej rozumiem, čo je vlastne príčinou našej výpravy
 3 I  |                ale naveky vekov hotový je obete prinášať za svätú
 4 I  |          svojej pokračoval ďalej: "Tak je, pán komtúr, tak, za jedno
 5 I  |                k výprave vojenskej, čo je uňho najťažšie, to sa zná
 6 I  |              poznamenal: "To všetko mi je jasné, velebný opát, ale
 7 I  |             málo účasti mal. Známo nám je to, že králi predošlí i
 8 I  |         obsiahnuť nemohli." ~"To práve je mojou úlohou vám vysvetliť,"
 9 I  |              byť udržaný. Cieľom naším je teraz najmocnejšie hlavy
10 I  |                ma len. Liptovský zámok je v Horných Uhrách najmocnejší,
11 I  |         Chorvátsko a Dalmátsko zverené je, odpoludnia podopierať." ~"
12 II |             dieťa tvojej nebohej ženy, je tvoje, jediné, a žes' syna
13 II |               Ľalia, biela čistá ľalia je nič oproti Marienke; mne
14 II |               Liptove každý udržať nie je vstave, ale kráľ Ondrej
15 II |          majetku tvojho a udrží ho, bo je najpodujímavejší a najrozumnejší
16 II |    najrozumnejší člen rádu svojho, hoc je mladý. Ty ale máš za príklad
17 II | obrazotvornosti mojej! - Ale nechže ti je! Ty, pán Imrich Alman, si
18 III|                zháňala chmáry. I dobre je mužovi činu, ked útla ruka
19 III|           srdca. I pocítil Gilbert, čo je žena, slabá síce, ale mohutná
20 III|            občiahol by rád dievča, ale je mních - a koniec, koniec
21 III|            duša, kamenná vôla, načo ti je? Pre teba niet, niet na
22 III|                osvieženia duše, dievča je nevesta a ty si mních. ~
23 III|               obživujúcejších. ~Pieseň je prameň, z ktorého sa leje
24 III|           nemal, zaplakať by musel, že je človekom. ~I Gilbert hľadá
25 III|      nepoznaným. ~"Ale preboha, čo vám je?" hovorila na to Marienka. ~"
26 III|                na to Marienka. ~"Čo mi je, dievča," odpovie Gilbert, "
27 III|              počúvam vaše slová, že mi je smutno, keď vidím na čele
28 III|              Čo teba do úst mojich?" ~"Je mi do úst vašich, bo počujem
29 III|                šepcú slová vaše, čo mi je síce neznáme, ale predsa
30 III|                a keď prídete domov, to je tvár vaša studená ako ľad,
31 III|                i vypovedal: "Nuž akýže je to dlh, Marienka?" ~"Vidíte,
32 III|                 bo i tá rieka cíti, čo je to ~nám najmilších ľudí
33 III|                na srdci uľaviť, a nech je to i ten najposlednejší
34 III|                nechce najavo dávať, že je slabším od seba živlom premožená,
35 III|                také milé, utešené; tak je i lepšie dievčine, keď ani
36 III|          viacej výhod zemských." ~"Tak je, dieťa moje!" ~"Teda vás
37 III|              necitliví, že neznáte, čo je to, keď sa duša v dušu vpíja
38 III|               dozreješ; teraz vedz, že je Helena oddávna Henrichovi
39 III|               nad otca, nad všetko, čo je človeku drahé na svete,
40 III|              zle - a tí sa nazdali, že je to moja rozumnosť, moja
41 III|              rob si, čo chceš; nech ti je tak Pán Boh na pomoci, ako
42 III|             cencúľ, ale vymrie tak, že je až na treťom svete pochovaný,
43 III|          treťom svete pochovaný, tu ti je všetko jedno, či kto druhý
44 III|         johanita i templár a len vtedy je johanitom a templárom." ~"
45 III|              obrat v duši mojej už nie je možný!" ~"Nie tak, nie,
46 III|         Gilbert," odvetí Marienka, "to je nie pravda; ja vás už teraz
47 IV |  rozhovorčivosť jeho prestala. ~"Čo ti je, Ondráško, čo?" opýta sa
48 IV |            Akože si ma môže vziať, keď je mních?" ~Ondráš sa hrozitánsky
49 IV |                svätých na oltári, lebo je to vraj - ako vravia - z
50 IV |               vedela, Marienka, ako mi je teraz dobre!" ~"No vidíte,
51 IV |              ani nechyrovali:" ~"Na to je pár slov dosť, dievka moja,"
52 IV |           život. ~Veľmajster videl, že je všetko stratené, bo húfok
53 IV |             tým väčšmi rozťahoval, čím je istejší, že tisíce vtáctva
54 IV |               počúvaní Marienka, "však je pravda, pán Gilbert?" ~Johanita
55 IV |             Marienka, "už ja vidím, že je to tak. A k tomu chcete
56 IV |              pošmúrne Gilbert, "bo zle je spiacemu levovi šeptať do
57 IV |              tvojím. Marienka! Nech ti je Gilbert tým, čo si ty jemu -
58 IV |                svete koriť musí, že on je osou sveta, okolo ktorej
59 V  |                tam! Veľmožín príde, ak je nažive, prevezme sám správu
60 V  |         uvidíme a privítame? - Prečože je on ešte nie doma, keď sa
61 V  |                to počuješ. Kráľ Ondrej je vraj hrozne rozľútený nad
62 V  |               postavenie Liptova zámku je veľmi dôležité." ~"To je
63 V  |               je veľmi dôležité." ~"To je zas len všetko dobre," prevetí
64 V  |               aby som sa vyzvedel, aké je v našich krajoch zmýšľanie
65 V  |               ale teraz poďme spať, bo je už beztoho po polnoci." ~"
66 V  |                   Cesta z Budína k nám je najlepšia," odpovie Imrich, "
67 VI |                otca, na všetko, čo vám je svätého, nechoďte, nechoďte
68 VI |                títo ľudia stoja?" ~"To je taký zvyk," bola odpoveď, "
69 VI |             Pán Imrich, vstávajte, zle je!" ~Tĺkol a trepal zas. ~
70 VI |               ometlo! Či ty nevieš, že je toto náš budúci pán, a ty
71 VII|           chrbte nosieval, Marienka že je jeho vlastné dieťa a jej