Cap.

 1 I  |      hradskou a Váhom visí, čo ale za dávnych časov bezprostredne
 2 I  |      uberať sa v hlbokom rozhovore za čistého júnového dňa roku
 3 I  | oddialených krajov; nerozumiem, čo za výhodu naša prítomnosť tu
 4 I  |           keď mu povieš, daj život za kríž Spasiteľa -nie dnes,
 5 I  |           hotový je obete prinášať za svätú vieru, za oslobodenie
 6 I  |           prinášať za svätú vieru, za oslobodenie kríža od jarma
 7 I  |           jeho hlboké presvedčenie za predmet úsmechu -hoc i nemému -
 8 I  |           Tak je, pán komtúr, tak, za jedno preto, že ak chceme
 9 I  |             musíme mať zápal svätý za vec našu, bez tohoto nikde,
10 I  |         hoc ste ako horlivo začali za vec svätú kruté boje, nevykonali
11 I  |       svojim a tak si vynadobudnúť za krátky čas známosti vojenské.
12 I  |        Ďakujem vám, ctihodný otče, za dôveru vo mne zloženú, odpovedá
13 II |          ciest svojich označil ako za starodávna a tak údolia
14 II |            bojoch oproti neverným. Za týmto prišlo na Liptovský
15 II |            Pravdu máte, keď Liptov za dôležitý pokladáte, bo pokiaľ
16 II |            koľvek podujali môžu sa za krátky čas z Liptova zámku
17 II |           Marienke; mne sa snívalo za dávnych mladých časov o
18 II |           hoc je mladý. Ty ale máš za príklad slúžiť druhému zemianstvu,
19 II |          sa jednohlasne prehlásilo za kráľa, za výpravu do Svätej
20 II |   jednohlasne prehlásilo za kráľa, za výpravu do Svätej zeme. ~
21 II |      uvidíš ľudí predávať husličky za osem grajciarov alebo inšie
22 III|        predsa strieľa strelami očí za ňou, keď myslí, že ona to
23 III|            myšlienky v hlave jedna za druhou ako blesk, za času
24 III|         jedna za druhou ako blesk, za času búrky jeden za druhým
25 III|         blesk, za času búrky jeden za druhým v tučných, oloveno
26 III|          oloveno ťažkých oblakoch, za časov sparných dňov letných
27 III|          tak ruka Gilbertova čiaha za citarou a hlas z trasúcich
28 III|           pán Gilbert" uchytiac ho za ruky, hovorí dievča. ~"Daj
29 III|            vydychuje. I chytila ho za ruky a vyriekla, hľadiac
30 III|         Heleny, či nepôjde so mnou za ranného slnca prechádzať
31 III|          jeden jediný okamih nedal za päťdesiat životov a za sto
32 III|       nedal za päťdesiat životov a za sto svetov. ~Tak to bolo
33 III|         taká horúca, ako keď slnko za letného času roztápa i tie
34 III|           tie ľady, čo sa nakopili za sto rokov na vrchoch vašich,
35 III|            svojej chytilo Gilberta za obidve ruky i s neznámou
36 III|         mohla... Vtom počujem hlas za chrbtom docela spokojný: ,
37 III|            vidím bratanca Henricha za nami stojaceho. Ak sa kedy
38 III|        abys' v radoch kresťanských za to bojoval, zač bojoval
39 IV |           rozprávky jej vypravoval za jej detských časov, i bol
40 IV |        roztopašne "že by som sa ja za živa dala pochovať, keby
41 IV |         Hľa, hľa, hľa, dajtimibože za mnícha!... Ja som síce nikdy
42 IV |             z ktorých sa jeden sám za svoje i naše hriechy po
43 IV |           nič, ale čo ucho počuje, za to by sa iste pán Imrich
44 IV |          ide ďalej a ďalej, nosiac za svojou šľapajou smrť. Ale
45 IV |            mrákavy, keď sa nahrbia za sparného dňa v letnom čase
46 IV |     chytilo ho dievča dobromyselne za ruku i vypovedalo: "Vidíte,
47 IV |         zahorelo plameňom, ako keď za sparného večera zabĺknu
48 IV |           zostala ako obličaj noci za pošmúrnych jesenných večerov. ~
49 IV |             a ty, Marienka, pôjdeš za mnou." ~"Nemôžem!" odpovie
50 V  |       slniečko schovávať sa začalo za Tatru a len tu i tu prehliadlo
51 V  |         nej prehovoril, chytiac ju za rúčku: "Marienka, nesiem
52 V  |         ale skoro, chytil Marienku za rúčku i povedal: "Nie tak,
53 V  |         dávala. ~Práve preto horel za dievčaťom. ~Duma jeho neopúšťala
54 V  |            smiali, nechtiac ho ani za svojho panovníka uznať,
55 V  |       obzvlášte z ich strany preto za slušné vyznávajú, že beztoho
56 V  |   výmienkou chcú i naďalej bojovať za kráľa i navzdor tomu, že
57 V  |            hlasom Imrich, dievčinu za ruku uchytiac, "aj to počuješ.
58 VI |     prišiel do svojej izby, zhodil za seba vrchné rúcho a chodil
59 VI |           dolu do dvora. ~Ako tôňa za pätami jeho sa za ním starý
60 VI |         Ako tôňa za pätami jeho sa za ním starý Ondráš ťahal,
61 VI |           hore chodbou. ~Ondráš sa za nimi tichším ešte a pozornejším
62 VI |           sladko odoberá a bude to za zhľadanie o pár hodin zase!" ~"
63 VI |          nepovedal by som nič, ale za pár hodín sme hádam i s
64 VI |           brána zámocká sa zavrela za nimi a oni pomaly ubiehali
65 VI |         Imrichovi: "Sadajme a iďme za ním. On balamutil hlavu
66 VI |         rozkazy mnícha?!" I dal mu za uši, že spadol, a rozkázal
67 VI |          spolu!" I uchytiac dievča za ruku, pobodol s celou kŕčovitosťou
68 VI |          Ondráša, trhlo koňa nazad za uzdu, kôň sa vzopäl, vytrhol
69 VII|            Týmto ale aspoň sto ráz za týždeň rozprával, aký on