Cap.

 1 I  |  remennou spinkou opásaný. Hlavu mu pokrývala na huňu prišitá -
 2 I  | pokrývala na huňu prišitá - tvár mu zatienujúca a ho od ihrajúceho
 3 I  |        kríž. Oceľový Šišak visel mu na rukoväti meča dolu, hlava
 4 I  |     zbožného zápalu, ktorý - keď mu povieš, daj život za kríž
 5 I  |      Starec to spozoroval a bolo mu nie ľúto na srdci, ale radšej
 6 I  |          službe kresťanstva, dal mu prišiť kríž na plecia, zanechal
 7 I  |         kríž na plecia, zanechal mu k výprave mnoho pokladov,
 8 I  |        starší brat Imrich, ktorý mu všetky peniaze Svätej k
 9 I  |       preto nahnevaný Ondrej, že mu otec žiadne kniežatstvo
10 I  |     obšírnym majetkom nadal, aby mu proti Ondrejovi pomáhali;
11 I  |         a chtiac ju držať, mnoho mu záleží na tom, v čích rukách
12 II |     kráľovej. ~Uriáš, muž vážny, mu docela netajil, prečo ho
13 III|        správu Chorvátska, poslal mu ako predstavený obšírnejšie
14 III|       rozkoš alebo smútok, ktorý mu doniesol deň so vstávajúcim
15 III|      preberať v duši jeho. Dobre mu bolo pritom, a predsa tak
16 III|      ničí ťažkosťou vlastnou, čo mu v cestu príde a po ňom nič,
17 III|       prečo, zatriaslo sa i bolo mu ľúto na srdci a zas len
18 III|        ktorý by sa smial, keď sa mu plakať, a plakal, keď sa
19 III|         plakať, a plakal, keď sa mu smiať chce." ~"Ach, čo!
20 III|          na jeho pravicu i hrozí mu prstom: "Ale musíte slovu
21 III|         napravo i naľavo a hlava mu ovisne. Vypovie ako sám
22 III|         ruky a vyriekla, hľadiac mu čistým zrakom do očú: ~"
23 III|     pokračuje dievča, dôverne sa mu do očú dívaiúc, "vy ste
24 III|          zamýšľal. ~Ale Marienka mu odokryla tvár i dívajúc
25 III|       odokryla tvár i dívajúc sa mu dôverne do očú, preriekla: "
26 III|        tvár, na ústa jeho i dalo mu moc i pobúriť kypiace city
27 III|  silnejšie dýchať, roziskrili sa mu zraky i hnané pudom dobrej
28 IV |    rodine panskej dovolil, čo sa mu len páčilo. ~Teraz sa mu
29 IV |         mu len páčilo. ~Teraz sa mu najviac nepáčilo, že Marienka,
30 IV |          vychádzala zo zámku, to mu viac nehovorila: "Ondráš,
31 IV |     Ondráš, príď proti mne'" Ani mu viac nevravela: "Ondráš,
32 IV |       svojmu dač dohováral alebo mu rady udeľoval, tu sa Ondráš
33 IV |        aký si ty hlúpy!" odpovie mu vážno-posmešným hlasom dievča. "
34 IV |    naľavo, to škúli naľavo i ide mu tak jazyk ako mlyn, nie
35 IV |           Ondráš skamenel, gamba mu ovisla, oči mu boli upreté
36 IV |   skamenel, gamba mu ovisla, oči mu boli upreté na dvere, ktorými
37 IV |       skláňal sa k nemu, pozeral mu do očí, hovoril hladké slová
38 IV |          bola plná smútku, obrvy mu viseli nad vyschnutoutvárou
39 IV |         zas vyšvihol dohora, oko mu zablyslo i zahorelo plameňom,
40 IV |         mohutnosti svojej, že sa mu všetko na svete koriť musí,
41 IV |         s prudkosťou i zastavilo mu to dych a oči jeho hľadeli
42 V  |                  V~Ale nebolo sa mu treba viacej obzerať veľmi
43 V  |          sa s johanitom, len keď mu vyhnúť nemohla, a bývala
44 V  |       ňom pravicou čiahol. Zišla mu na um Marienka i zaburácala
45 V  |       nechcela pustiť i hladkala mu ruku, i usmiala sa, i prosila
46 V  |   zbledol ako smrť i otriasať sa mu začala spodná gamba. Spamätal
47 V  |         to tým viacej, čím menej mu ona sama nádeju akej-takej
48 V  |      však, ako myslel, od daného mu jedu ochorel a po vyzdravení
49 V  |    nižšie zemianstvo, odoberajúc mu v blízkosti sa nachádzajúci
50 V  |    panovníka uznať, i odkazovali mu, že sa stane s ním to, čo
51 V  |       zemianstvo z krajiny otcom mu oddanej vyhnalo. Pošťastilo
52 V  |       páni tak mysleli." ~"Poďme mu, Imriško, poďme mu naproti,"
53 V  |         Poďme mu, Imriško, poďme mu naproti," prudko vyrečie
54 V  |          zprávu dať, bo viem, že mu na tom veľmi mnoho, ba najviac
55 VI |       priestor paloty. Koľko ráz mu klesla hlava na prsia a
56 VI |          hodin zase!" ~"Ba dajte mu pokoj, chudákovi," odvetí
57 VI |          Imricha odobrať." ~"Daj mu pokoj," odveti johanita, "
58 VI |     dverách, kde spí a aspoň tam mu dám zbohom." ~"Tys' hlavaté
59 VI |          Ondrášovi mieril, tu sa mu v okamihu ešte dvaja prítomní
60 VI |      ruku obesili, ale starec sa mu o nohy ovinul a drmal ich,
61 VI |          k zvalenému strážcovi a mu jeho vlastný meč na krku
62 VI |      Imrich, neznajúc ani, čo sa mu robí, nasledoval horlivo
63 VI |          rozkazy mnícha?!" I dal mu za uši, že spadol, a rozkázal
64 VI |  zjavisko a uhádol v okamihu, čo mu ide v ústrety. Veľmožín