Cap.
1 I | otázku nič viac neodpovie, len že sa ten vrch zve Mníchom,
2 I | ochraňujúca čapica, spod ktorej len tu i tu bystré tmavé oko
3 I | nepoznaté ľuďom činu -a len dvoje poznamenania mám k
4 I | bojachtivosť ľudu svojho, .len z čírej nevinnosti ponavracali
5 I | kniežatstvo nezanechal, len. nazbieral križiakov a namiestol
6 I | výhody spojené. Počujte ma len. Liptovský zámok je v Horných
7 II | do starej koľaje zaviesť. Len jedno by som k tomu poznamenať
8 III| neporozumie človek žijúci len, aby žil, mysliaci len zato,
9 III| žijúci len, aby žil, mysliaci len zato, že musí, cítiaci rozkoš
10 III| ustávania žitia tvojho - len jedna Marienka. ~Viac ich
11 III| smútok, z úst vašich počujem len smútok." ~"Na ústach mojich?
12 III| cestu príde a po ňom nič, len pustota pozostáva!!" ~Johanitovo
13 III| tvrdý, zamkli sa ústa a len na perách vidieť bolo nepatrné,
14 III| bolo mu ľúto na srdci a zas len nevedelo prečo. ~Ale ako
15 III| nezabáva nič i myslíte si, že len vy ste na svete hoden, aby
16 III| kameňa, oči akoby pozerali len preto, že musia, a ústa,
17 III| ľudia to tvrdí, ~čo v srdci len boj chovajú ~zato, že im
18 III| človeka." ~Marienka pokývala len hlávkou i odpovedala: "Viem,
19 III| srdce nezvädne, keď vy mi len o sebe rozprávať budete,
20 III| rozprávka sama môže vzbudiť len súcit, len zármutok alebo
21 III| môže vzbudiť len súcit, len zármutok alebo veselosť
22 III| a potom v prípade tomto len uľavenie srdcu vášmu." ~"
23 III| mnou. Viac sa nerozpamätám, len že Mauri prepadli zámok
24 III| ako to prišlo, či to bol len zvyk, či to bol len sen,
25 III| bol len zvyk, či to bol len sen, či to bol cit dávno
26 III| kvietkov nezhliadajú sa, len aby videli v nich obraz
27 III| To naše nie pre teba. To len tak, tak - že to práve tak
28 III| bo šťastie žitia môjho len na brehoch Rhôny kvitne.
29 III| mnou v tom okamihu robilo, len to viem, že oči moje nič
30 III| byť johanita i templár a len vtedy je johanitom a templárom." ~"
31 III| dievča, "však vy budete iný, len zostaňte dlhší čas u nás
32 IV | Gilbertom robiť, čo sa jej len páčilo. Jeho predošlá pôsobivlosť
33 IV | nohy, bo bálo sa ho všetko; len nie starý Ondráš, ktorý,
34 IV | Ondráš, ktorý, koľko ráz len Gilberta zhliadol, vždy
35 IV | narodil, skoro nikde nebýval, len na Liptove zámku. Preto
36 IV | panskej dovolil, čo sa mu len páčilo. ~Teraz sa mu najviac
37 IV | nebol by dopustil, aby ju len vetrík ofúkol. ~Teraz chodí
38 IV | pri krosnách, dvíha ho zas len ten panáčik; keď jej treba
39 IV | Ondrášovi viac ani reči - to zas len panáčik pri nej. Hľa, tak
40 IV | A tak, úbohá duša, trp, len trp." ~Ale Ondráš teraz
41 IV | vidíš - nevidíš, keby som len to videl, nebolo by to ešte
42 IV | Jaj! Však ja to viem! A len by som rada vedela, prečo
43 IV | bojovali statne, ale podľahli, len johaniti a templári, pozerajúc
44 IV | tisíce vtáctva ho obtáčajúce len na chvílu čakajú, ked ďubať
45 IV | zanikol v duši mojej, takže len hmla po ňom zostala. Ale
46 IV | prechádzky boli obyčajné. ~Len dve oči spozorovali, že
47 V | schádzala sa s johanitom, len keď mu vyhnúť nemohla, a
48 V | a im novinky všelijaké, len im samým zrozumiteľné šepotajú,
49 V | schovávať sa začalo za Tatru a len tu i tu prehliadlo sa ešte
50 V | usmiala sa, i prosila ho, aby len zostal a rozprával sa s
51 V | rozkazom jeho sa velikáši len smiali, nechtiac ho ani
52 V | veci stoja! Povedzte mi len, čo hovoria k tomu páni
53 V | sprostredkovať povolaní, a tak len u kráľa výsadu vymôcť pre
54 V | na to Marienka, "ale ty len vždy im hovoríš o cudzích
55 V | vždy im hovoríš o cudzích a len o mojom otcovi nič. Povedz,
56 V | veľmi dôležité." ~"To je zas len všetko dobre," prevetí na
57 V | dobrý," odvetí Imrich, "len dlho nezostaňte, bo tu môžeme
58 V | už beztoho po polnoci." ~"Len ešte málo pozhovejte," hovorí
59 VI | šťastiu alebo k večnej skaze len jeden krok priviesť môže. -
60 VI | pokračuje Marienka, "ale ja len tak pomaličky na prstoch
61 VI | Imrichom dlho, koľko sa ti len páčiť bude." ~Toto dohovárajúc,
62 VI | bol ale odsotený, že sa len pri stene naproti stojacej
63 VI | Počkajte, už ich máme, a len nepochopujem, že sa dupot
64 VII| dobrou, veselou ženou svojou; len keď prišiel kedy Gilbert
|