Cap.

 1 I  |             šepce: "Hlaďte sem, aký som pyšný, že som korunou hlavy
 2 I  |       Hlaďte sem, aký som pyšný, že som korunou hlavy pána môjho,
 3 I  |             od jarma pohanského. Ja som nehodný služobník," pokračuje
 4 I  |           johanita, "a odpusťte, že som slovám vašim sprvu neveril.
 5 II |        koľaje zaviesť. Len jedno by som k tomu poznamenať mal. -
 6 III|              lúčka zelená! ~Poznala som si na lúke, lúke môjho jeleňa. ~
 7 III|          mojom." ~"Pravda, povedala som tak, tak; ale vy sa nevyhovárajte
 8 III|            zle bolo pri nej, videla som ale, že ste vy hneď boli
 9 III|             Vidíte, pán Gilbert, ja som dievča mladé, naučené od
10 III|             poznamená Gilbert, "aby som mohol nevinnosť tvoju kaliť
11 III| vybojovanými krajmi kordovskými. Ja som bol jediný syn jeho a súc
12 III|             a súc dvanásťročný, bol som noci jednej hlukom a krikom
13 III|           ležiaci, zapálili ho a že som otca nevidel viacej. Keď
14 III|        chovaný v prsiach mojich, že som sa spýtal Heleny, či nepôjde
15 III|             takou dychtivosťou, akú som predtým u nej nevidel nikdy,
16 III|             ale po jej dychu poznal som, že to v prsiach jej búri
17 III|             bolo po svete? Tvár jej som vzal do dlaní svojich. Bozkal
18 III|            do dlaní svojich. Bozkal som ju na čelo, na dve okálence,
19 III|             skrúšene ako malé dieťa som myslel, že v dychu jedinej
20 III|         Nato," odpovie dievča, "aby som vedela, čo sa stalo s vami!" ~"
21 III|              Čo bolo mňa doňho, keď som ja dušu moju vlastnú vpíjal
22 III|     bývajúci? ~Už neviem, akým okom som zagánil, ale on, priateľ
23 III|        našej a majetok.' ~Zatriasol som sa, znajúc, čo to má znamenať,
24 III|          dušu i zmysly moje. Helenu som rád mal nad otca, nad všetko,
25 III|         nevediac, čo hovorím, volal som: ,Strýko, opýtajte sa Heleny,
26 III|                Ó, Bože môj' vyvolal som, položiac obe dlane na schýlené
27 III|           Po slovách tých zaškrípal som zubami, zagánil som očima
28 III|       zaškrípal som zubami, zagánil som očima na Helenu i na strýka
29 III|         Helenu i na strýka vyriekol som, zložiac ruky na prsia,
30 III|              tys' dobré dieťa, však som to vedel, žes' počúvny a
31 III|        Gilbert. "Dosť na tom, išiel som do Svätej zeme a stal som
32 III|           som do Svätej zeme a stal som sa johanitom. A ty, Helena,
33 III|         vyrážať z tiel ľudských, bo som chcel, aby oni to so mnou
34 III|       ktorej ma zahnali tí, ktorých som najradšej videl na svete.
35 III|           takých ľudí niet, a ja by som sa ich bála, keby boli takí.
36 III|       povetria." ~"Veru nebudem, bo som všetko prežil, všetko skúsil
37 IV |             sám pre seba, "a predsa som ju ja tu na týchto kolenách
38 IV |            dodala roztopašne "že by som sa ja za živa dala pochovať,
39 IV |        dajtimibože za mnícha!... Ja som síce nikdy ešte mnícha nevidel
40 IV |         povie na to Marienka, "veru som nevedela, žes' ty taký figliar
41 IV |               vidíš - nevidíš, keby som len to videl, nebolo by
42 IV |               odpovedala ona, "však som vám predpovedaIa, že u nás
43 IV |           Však ja to viem! A len by som rada vedela, prečo ste práve
44 IV |      vznášajúcich, zavieva. I videl som ho osamoteného i priskočil
45 IV |             osamoteného i priskočil som k nemu i odrážal som seky
46 IV |      priskočil som k nemu i odrážal som seky nepriateľské od neho,
47 IV |   najmladších - mňa. Ja ale vzoprel som sa tomu a voľba padla nad
48 IV |          Gilbert, to nemôže byť. Ja som nevesta Imrichova a zachovám
49 V  |             dva dni a dve noci, aby som vám dal čím skorej správu
50 V  |            Gemer, Spiš a Šariš, aby som tam podľa vášho návodu poriadky,
51 V  |          rovné vašim, zavádzal. Bol som práve na Šariši, keď sa
52 V  |         družinou nazad navrátil. Tu som počul divné veci rozprávať.
53 V  |          Imrich odpovie: "Zo Šariša som šiel na Spiš, odtiaľ do
54 V  |            Gemera a Zvolena a všade som podobné vypravovanie počul
55 V  |             to Marienka, "ale ja by som predsa rada vedieť, kedy
56 V  |              to mi nemožno. Povedal som Vám, že som skoro dva dni,
57 V  |        nemožno. Povedal som Vám, že som skoro dva dni, dve noci
58 V  |             cez rozličné kraje, aby som sa vyzvedel, aké je v našich
59 V  |             krajoch zmýšľanie a aby som mohol tvojmu otcovi hneď
60 V  |        najviac záležať bude. ~Teraz som tak utrmácaný, že si odpočinúť
61 VI |               opýta sa k tomu. ~"Ja som hotový," odvetí johanita,
62 VI |          prstoch pôjdem k nemu, aby som ho uvidela." ~,,1 to netreba,
63 VI |             dlhší čas, nepovedal by som nič, ale za pár hodín sme