Cap.
1 I | ku staršiemu ozve: "Ale, pán opát, velebný otče, čím
2 I | pokračoval ďalej: "Tak je, pán komtúr, tak, za jedno preto,
3 I | domov." ~"V prvom ohľade, pán komtúr," odpovedá starec, "
4 I | cirkvi daný. - Počúvajte, pán komtúr," pokračuje horlivejšie
5 I | najsilnejších prislúcha pán Liptovského zámku Veľmožín,
6 II | mohutný, ale mohutnejší jeho pán. Pán Velmožín bol potomok
7 II | ale mohutnejší jeho pán. Pán Velmožín bol potomok znamenitých
8 II | rátal. On šťastia syn, on pán mohutný a práve dnes v najväčšej
9 II | služobníctvo vyslanstva. ~Pán Velmožín, krem toho hrdý,
10 II | udržoval Halič; tak bol pán jeho i pre kráľa i pre krajinu
11 II | dvojej strany dôležitý. ~Pán Velmožín si pohladil dlhú
12 II | dňov života jeho. Škoda ťa, pán Velmožín, žes' syna nemal,
13 II | sa porozchádzali, zadržal pán Velmožín u seba pána Imricha
14 II | počitovali. Tak sa časy menia. ~Pán Imrich Alman, dávno známy
15 II | Ale nechže ti je! Ty, pán Imrich Alman, si šťastejší
16 II | Alman, si šťastejší ako ja! ~Pán Veľmožín zasľúbil dieťa
17 III| tom hovoriť?" ~"Prečo nie, pán Gilbert? Ja vás tak rada
18 III| usmievajúc sa povedala: "Ale, pán Gilbert, nehovorteže také
19 III| veru by mi to nejeden mladý pán, bývajúc v dome otca môjho,
20 III| Marienka, "no dajte sem ruku, pán Gilbert!" I vezmúc pravicu
21 III| neľúbi sa vám tá pesnička, pán Gilbert?" opytuje sa usmievajúc
22 III| no, hovorte slovo-dve, pán Gilbert" uchytiac ho za
23 III| čistým zrakom do očú: ~"Ale, pán Gilbert! Či sa ozaj aj vám
24 III| zvukov hlasu vášho. Vidíte, pán Gilbert, ja som dievča mladé,
25 III| odpovedala: "Viem, viem, pán Gilbert, čo povedať chcete,
26 III| No teraz rozumiem všetko, pán Gilbert. Helena bola krásna,
27 III| vyrieklo: ,,Ďalej, ďalej, pán Gilbert!" ~Ten ale spustil
28 III| čo chceš; nech ti je tak Pán Boh na pomoci, ako si ty
29 III| povie potichu: "A či ste to, pán Gilbert, zniesť mohli pokojne,
30 III| možný!" ~"Nie tak, nie, pán Gilbert," odvetí Marienka, "
31 IV | nestaral nikdy, čo si tam pán robí so svojím služobníctvom
32 IV | mníšsky odev, ako ten starký pán, čo ho sem doviedol. Aha!
33 IV | i železné rúcho ani náš pán - ej, pekný to mních, pekný
34 IV | počuje, za to by sa iste pán Imrich zaďakoval." ~Marienka
35 IV | teraz dobre!" ~"No vidíte, pán Gilbert," .odpovedala ona, "
36 IV | Marienka, "však je pravda, pán Gilbert?" ~Johanita neodpovedal. ~
37 IV | ruku i vypovedalo: "Vidíte, pán Gilbert, tu u nás ste sa
38 IV | tešiť žitiu. - No a vy, pán Gilbert, tiež, však mám
39 IV | svoje." ~"Už vám ja to, pán Gilbert, raz neverím." ~"
40 IV | slnce moje si - ty." ~"Ja, pán Gilbert?" opýta sa ťahavým,
41 IV | úzkosti svojej povedala: "Ale, pán Gilbert, čože sa vám robí?
42 IV | pomaličky i vypovedalo: "Pán Gilbert, to nemôže byť.
43 V | nesiem ti novinu." ~"Akú, pán Gilbert?" opýta sa dievča. ~"
44 V | opýta sa dievča. ~"Ak Pán Boh dá, skoro uvidíš otca,
45 V | očakáva." ~"Dajte mi pokoj, pán Gllbert! Čo ma do vašich
46 V | slovami: "Donášam vám,, pán komtúr, rozličné podivné
47 V | rozprával: ~"Ako ste vy, pán komtúr, Liptov, Oravu, Turiec
48 V | práve na Šariši, keď sa pán Šarišského zámku zo Svätej
49 V | odpočinúť musím." ~"Pravdu máte, pán Alman," prerečie, blysnúc
50 V | nevšimol si ho nikto. ~"Nedbám, pán Gilbert, keď budete taký
51 V | ktorou stranou asi príde pán Veľmožín, aby sme ho nechybili
52 VI | sa dnes tak pripravili, pán Gilbert, však nám hádam
53 VI | ctí." ~"Aha, ešte jedno, pán Gilbert! Ešte by sme sa
54 VI | Pre rany Kristove! Však pán Imrich povedal, že náš pán
55 VI | pán Imrich povedal, že náš pán dolu Liptovom nazad príde!"
56 VI | sa zámok ozýval i volal: "Pán Imrich! Pán Imrich, vstávajte,
57 VI | ozýval i volal: "Pán Imrich! Pán Imrich, vstávajte, zle je!" ~
58 VI | naničhodník, prečo ťa sem tvoj pán na stráž postavil? ináč
59 VI | železo na krku, povedal: "Pán komtúr nám rozkázal tu stáť
60 VI | skoliť." ~"Vidíte! Vidíte, pán Imrich! Hore sa! Hej, Paľo!
61 VI | nevieš, že je toto náš budúci pán, a ty sa ešte odvolávaš
|